Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný fenomén pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov. Snímka zdroj: (tasr).
Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá sa nachádza v Slovenskom rudohorí, predstavuje unikátny prírodný jav podzemného krasu. Informovala o tom hovorkyňa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Kristína Bocková.
"Sprístupnených jaskýň tohto typu je na svete veľmi málo a jej charakteristická výzdoba je unikátna v celosvetovom meradle," konštatovala.
Jaskyňa leží západne od Rožňavy medzi mestom Jelšava a obcou Štítnik. Pozornosť návštevníkov podľa hovorkyne púta rôznorodosťou aragonitovej výplne i vznikom a vývojom podzemných priestorov. "Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 metrov," spomenula s tým, že chodby a siene vytvorila korózna činnosť zrážkovej vody. Prevažne horizontálne chodby a siene sú tvarom odlišné. Vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody, ktorá bola z miešania vôd rozdielnych teplôt a chemického zloženia. "Na to poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol," zdôraznila. Doplnila, že pozdĺž bývalej vodnej hladiny, ktorá klesla a dlho stagnovala, sa vytvorili zarovnané stropy a bočné zárezy na skalných stenách.
Bocková uviedla, že v jaskyni zistili tri generácie aragonitu. "Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom horčíka, železa a mangánu," vysvetlila a dodala, že najstaršie sú zakalené obličkovité útvary. Najväčšie zastúpenie má druhá generácia aragonitu. Vyskytuje sa v podobe niekoľko centimetrov dlhých ihlíc a zakrivených heliktitov. "Vytvárajú tak trsovité alebo kríčkovité útvary, ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie," poznamenala.
Aragonit podľa jej slov stále dorastá, čím si udržiava bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí v železitých okroch, vytvára drobné vejáriky, ojedinele miniatúrne špirálovité útvary.
V Ochtinskej aragonitovej jaskyni sa vyskytujú chvostoskoky, roztoče a dvojkrídlovce. "Na organických zvyškoch sa vyvíjajú larvy zriedkavého druhu dvojkrídlovca z čeľade smútnicovitých, známeho zatiaľ len z dvoch jaskýň na Slovensku," zhrnula. Charakteristická je absenciou netopierov a vyskytuje sa v nej tiež málo bezstavovcov.
Jaskyňu objavili v roku 1954 pri razení geologickej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave. Práce pre jej prístup sa začali v roku 1966, pre verejnosť ju otvorili v roku 1972. Prehliadka pre záujemcov trvá tridsať minút a dĺžka sprístupnenej časti má 230 metrov. Teplota vzduchu je vyše sedem stupňov Celzia.
Ochtinská aragonitová jaskyňa patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
