Obyvatelia Šurian si bohatým kultúrnym programom pripomenuli 410. výročie narodenia barónky, Žofie Bosniakovej a 385. výročie smrti jej otca, protitureckého bojovníka a šurianskeho kapitána, Tomáša Bosniaka.
Okrem predstaviteľov mesta a oficiálnych hostí sa akcie zúčastnili aj členovia Vlastivedného odboru Matice slovenskej, so sídlom v Martine. Vlastivedný odbor vyvíja svoju činnosť od 1. 12. 2012, kedy vznikol v priestoroch Slovenského národného múzea v Martine. Hlavným zámerom tohto odboru je združovať regionálnych vlastivedných činovníkov, bádateľov regionálnej histórie a kultúry, kronikárov, priaznivcov kultúrneho dedičstva Slovákov a matičiarov.
Pamätný deň Bosniakovcov sa uskutočnil v sobotu, 15. 6. 2019, v pôvodnej synagóge z roku 1916, v ktorej sídli od roku 2007 Mestské múzeum Šurany. Múzeum dokumentuje a prezentuje bohaté dejiny mesta a jeho osobnosti. RNDr. Miroslav Eliáš, správca múzea, predstavil druhé prepracované a doplnené vydanie svojej knihy „Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov“. Skladbami zo 16. a 17. storočia navodila prítomným dobovú atmosféru svojimi hudobnými vstupmi hudobné zoskupenie Musicantica Slovaca. Umenie boja, chladné zbrane, dobovú módu, ako aj školu tanca, predstavila spoločnosť Fringia. V rámci sprievodného programu bol prezentovaný dvor ľudových remesiel, interaktívne dielne pre deti a dospelých, pečenie chlebových placiek, výstava hudobných nástrojov a ukážky historickej zbroje. Podujatie vyvrcholilo slávnostnou svätou omšou v rímskokatolíckom farskom kostole sv. Štefana prvomučeníka. Po skončení svätej omše program pokračoval opäť v priestoroch Mestského múzea Šurany, kde Miroslav Eliáš mal prednášku na tému „Bosniakovci v našich dejinách“. Pri tejto príležitosti vydalo Mestské múzeum Šurany publikáciu rovnakého názvu, ako pamätnicu k 410. výročiu narodenia Žofie Bosniakovej .
Súčasťou programu bolo aj položenie venca k soche Žofie Bosniakovej, ktorá bola na námestie inštalovaná v roku 2009. Pripomína nám jej životné krédo „po človeku zostanú len jeho dobré skutky a všetko ostatné odveje neľútostný čas“.
Barónka Žofia Bosniaková
Uhorská šľachtičná, barónka Žofia Bosniaková alebo Žofia Bošňáková (maď. Bosnyák Zsófia) sa narodila 2. 6. 1609 na Šurianskom hrade, v rodine významného protitureckého bojovníka, vojenského kapitána, Tomáša Bosniaka. Hrad bol v tom čase pevnosťou na bojovej čiare s Osmanskou ríšou. Velil mu Žofiin otec, Tomáš Bosniak. Za svoje priezvisko vďačí táto rodina svojmu pôvodu z Bosny. Bola to rodina nezmieriteľných protitureckých bojovníkov, ktorá sa pod tlakom Turkov dostala až na Slovensko. Za zásluhy v boji dostal Tomáš Bosniak, práve v roku narodenia svojej dcéry, titul baróna.
Skromná Žofia získala náležité vzdelanie a náboženskú výchovu. Zaslúžila sa o to Alžbeta Telegdyová, sestra nitrianskeho biskupa Jána Telegdyho. Mladá žena od malička vynikala svojím pôvabom, dobrotou a múdrosťou. Po smrti matky sa starala o mladších súrodencov, nezištne pomáhala ľudu a týmto si vyslúžila titul „Anjel Šurianskeho hradu“. Už v 15-nástich rokoch z nej bola vychýrená krásavica. Nápadníci z radov bohatých šľachticov obdivovali jej alabastrovú pleť, veľké oči a graciózne spôsoby.
Začiatkom roku 1626 , sa ako 17-ročná, vydala za baróna Michala Serényiho, ktorý mal viaceré majetky na Morave, preto po svadbe Žofia odišla na jeho hrad, Světlov v Bojkoviciach na Morave. Toto manželstvo trvalo veľmi krátko, pretože Michal Serényi, 10.3.1626, zomrel a mladá vdova sa vrátila domov do Šurian. Jej druhým manželom bol neskorší palatín František Vešeléni z Novohradu. Po svadbe, v roku 1630, sa presťahovala do renesančného kaštieľa v obci Teplička nad Váhom. Z tohto manželstva pochádzajú aj jej dvaja synovia Adam *1630 a Ladislav *1633.
Uhorská šľachtičná, Žofia Bosniaková, žila nábožným a cnostným životom. Svoj krátky život obetovala chudobným a chorým ľuďom, čo dokazujú aj historické pramene, v ktorých sa píše, že založila útulok pre ľudí bez domova a nemocnicu. Traduje sa, že rozdávala chudobným chlebíčky, ktoré sa podľa nej dodnes nazývajú bosniaky.
Žofia zomrela 28.4.1644, vo veku 34 rokov, na hrade Strečno. Bola pochovaná v hradnej kaplnke a jej neporušené telo bolo nájdené v roku 1689, v krypte kaplnky hradu. Povolenie vystaviť jej telesné ostatky pre verejnosť dal po dôkladnom preskúmaní okolností v roku 1728 biskup Adam Ladislav Erdödy. Gróf Löwenburg, majiteľ hradu Strečno, dal pristaviť k severnej strane teplického kostola samostatnú priestrannú kaplnku, zasvätenú Loretánskej Panne Márii. V roku 1729 preniesli ostatky Žofie Bosniakovej, v barokovej rakve so skleneným vekom, z krypty kostola do novopostavenej kaplnky. V kaplnke kostola boli neporušene uchovávané až do 1.4.2009, kedy telo Žofie Bosniakovej v rakve, polial horľavou látkou a zapálil 31-ročný, psychicky chorý muž zo Žiliny.
Telesné ostatky Žofie Bosniakovej vrátili do kaplnky kostola v Tepličke nad Váhom. V apríli 2012 boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky reštaurované pozostatky. Jej vernú podobu vymodeloval tím pod vedením akademického maliara Stana Lajdu.
Postava Žofie sa stala inšpiráciou aj pre literárne diela slovenských spisovateľov. Hviezdoslav napísal celý epos podľa predlohy historickej povesti. Fiktívnu, no pútavú verziu jej príbehu napísal Jožo Nižňanský, pod názvom, Lásky Žofie Bosniakovej.
Ľubomír Žila / 15.6.2019, foto: Mestské múzeum Šurany
