Nový zákon má odbremeniť rozpočty obcí pri nakladaní s komunálnym odpadom. (Foto: Pixabay)
Národná rada SR schválila 17. marca 2015 zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Vzhľadom na koncepčné zmeny, ktoré prináša, sa očakáva, že jeho zavádzanie do praxe bude vyvolávať rôzne otázky zo všetkých strán.
Asi najkomplikovanejšou oblasťou v rámci jeho prípravy bolo nastavenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov na komunálnej úrovni a prepojenie povinností výrobcov s povinnosťami obcí v oblasti nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom.
Nový zákon zásadným spôsobom mení systém financovania nakladania s komunálnym odpadom. Celý tzv. „triedený zber“ (papier, sklo, plasty a kovové obaly) budú financovať výrobcovia, čo sa výrazne premietne do hospodárenia obcí. Túto zmenu spôsobilo dôsledné uplatnenie princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov za svoje výrobky počas ich celého životného cyklu, t. j. aj v etape, keď sa z výrobku stane odpad. Na druhej strane je však potrebné si uvedomiť si, že skutočnosť, že výrobca má znášať náklady za nakladanie s uvedeným komunálnym odpadom neznamená, že obec nenesie zodpovednosť za nakladanie s týmto odpadom a nemusí sa o tento odpad zaujímať. Kompetencie obce a jej zodpovednosť za nakladanie s komunálnym odpadom sa radikálne od jej doterajšieho postavenia v tejto oblasti nelíšia.
Obec je naďalej tým subjektom, ktorý zodpovedá za nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom a manažuje si nakladanie s ním na svojom území.Keďže výrobcovia vyhradených výrobcov majú znášať financovanie nakladania s uvedeným komunálnym odpadom, bolo potrebné navrhnúť systém, aby boli nejakým spôsobom s obcou vo vzájomnom vzťahu, a teda mohli ovplyvniť nakladanie s odpadom v tejto obci (aby mali dosah na výšku nákladov, ktoré majú znášať). Pre správne fungovanie systému, najmä v oblasti odpadov z obalov a neobalových výrobkov bude potrebné, aby obec – zberová spoločnosť – organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly našli vzájomný konsenzus vyhovujúci všetkým trom stranám, keďže všetky tieto subjekty budú vzájomne prepojené zmluvami a priamo od ich prístupu bude závisieť funkčnosť systému a skutočné zníženie nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom. Vytvára sa tak „trojuholník vzťahov“ medzi týmito subjektmi, ktorý je pre riadne fungovanie zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov nevyhnutný.
Ak si chce obec ponechať doterajšiu zberovú spoločnosť, je na nej, aby si vybrala takú organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá je ochotná akceptovať ako zmluvného partnera takú zberovú spoločnosť, s ktorou viažu obec existujúce zmluvné vzťahy. V takomto duchu boli sformulované aj prechodné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré nezavádzajú nové dôvody pre vypovedanie existujúcich zmluvných vzťahov medzi obcami a zberovými spoločnosťami, ale iba požadujú ich adaptáciu na zavádzaný právny stav.Uvedené subjekty by však mali vzájomne spolu komunikovať a kooperovať, keďže sú jeden od druhého určitým spôsobom závislé a v podstate každý z nich by svojím negatívnym alebo neoblomným postojom mohol zablokovať zavedenie systému, čo by v konečnom efekte mohlo byť na škodu aj pre neho samotného.Náklady triedeného zberu uvedeného komunálneho odpadu bude na základe týchto zmluvných vzťahov uhrádzať organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly priamo zberovej spoločnosti, ale keďže obec je tým subjektom, ktorý má potvrdzovať množstvo vytriedeného odpadu, bude teda obec nepriamo ovplyvňovať aj výšku týchto nákladov.
Napriek skutočnosti, že povinnosť zaviesť triedený zber nie je žiadnou novinkou, neboli doteraz stanovené žiadne technické požiadavky, splnenie ktorých by znamenalo splnenie povinnosti zaviesť triedený zber. Vzhľadom na absenciu týchto technických parametrov je v súčasnosti triedený zber komunálnych odpadov zavedený od obce k obci diametrálne odlišne. Sú obce, ktoré sú vzorové, a sú obce, v prípade ktorých sa dá ťažko hovoriť o tom, že je v nich zavedený triedený zber komunálnych odpadov. Vzhľadom na to sa pristúpilo k stanoveniu tzv. štandardov triedeného zberu, ktoré musí každá obec splniť, resp. zabezpečiť ich splnenie.
Štandardy zberu v podstate znamenajú, koľko objemových litrov na občana a na rok je výrobca povinný poskytnúť. V prípade, že v obci nebude triedený zber komunálnych odpadov zavedený v takom rozsahu ako to vyžadujú štandardy zberu, má sa za to, že táto obec si povinnosť zabezpečenia zavedenia a vykonávania triedeného zberu komunálnych odpadov nesplnila.Keďže triedený zber komunálnych odpadov sa v podstate týka odpadov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, s výnimkou biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, mala by obec pri výbere organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly zohľadniť v zmluve aj tento fakt a požadovať zavedenie a dodržiavanie štandardov zberov v zmysle ustanovených podmienok, ktoré budú upravené vo vyhláške, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Je potrebné dodať, že zavedenie štandardov zberu súvisí aj s cieľmi v oblasti komunálneho odpadu, ktorých plnenie sa od Slovenskej republiky, ako členského štátu EÚ, vyžaduje. Na splnenie týchto cieľov nestačia iba legislatívne opatrenia, ale je potrebná vzájomná spolupráca na všetkých úrovniach, keďže ich nesplnenie môže mať negatívne dôsledky na všetky subjekty, napr. tlakom na prijatie opatrení, ktoré sa nemusia javiť ako vhodné či žiaduce.
Ak ostaneme ešte v oblasti triedeného zberu, je tiež potrebné si uvedomiť, že zákon o odpadoch hovorí o triedenom zbere napr. plastov, t. j. zložky plast ako celok (odpad z obalov aj odpad z neobalových výrobkov). Zákon a ani vykonávací predpis neustanovuje, že triedený zber, napr. plastov, sa týka iba niektorých vybraných druhov plastov, napr. PET fľaše (ako sa to robí v niektorých obciach). Aj túto skutočnosť je potrebné mať na zreteli pri uzatváraní zmluvy s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly. Zákon neupravuje maximálnu dĺžku trvania zmluvy medzi obcou a organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly. Vyžaduje sa však výlučne zmluva iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly, a to minimálne na jeden kalendárny rok. Vzhľadom na to, že ide o zavádzanie nového systému, nie je vhodné uzatváranie týchto zmlúv na neprimerane dlhé obdobie, keďže najmä v začiatkoch jeho fungovania možno predpokladať, že trh/ponuka v tejto oblasti sa bude vyvíjať a meniť, a to aj napriek tomu, že zákon obciam umožňuje vypovedať zmluvu k 31. decembru bez udania dôvodu. Uvedené však nebráni tomu, aby v zmluve boli dohodnuté aj ďalšie spôsoby ukončenia tohto zmluvného vzťahu.Ak k uzavretiu zmluvy medzi obcou a organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly dôjde na základe ich vzájomnej dohody, t. j. nejde o výsledok losovania, predchádza tým obec tomu, aby sa na ňu v budúcnosti mohol uplatniť inštitút tzv. obvyklých nákladov (§ 59 ods. 5 až 8 zákona o odpadoch).Zákon zmluvám medzi existujúcimi oprávnenými organizáciami a obcami neposkytuje žiadnu právnu ochranu v zmysle ich zachovania.
Tieto zmluvy neboli výsledkom verejného obstarávania a predovšetkým tieto subjekty - oprávnené organizácie - nebudú plniť žiadne úlohy v rámci novo zavádzaného režimu nakladania s komunálnym odpadom. Na ich miesto nastupujú nové subjekty, ktoré sa stanú novými hráčmi v odpadovom hospodárstve po nadobudnutí autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov. Oprávnená organizácia, ktorá chce byť pretransformovaná na organizáciu zodpovednosti výrobcov, nemôže svoje zmluvné vzťahy s obcou, ktorých preukazovanie pred udelením autorizácie vyžaduje zákon o odpadoch vo forme zmluvy o budúcej zmluve, preukazovať pôvodnými zmluvnými vzťahmi medzi ňou ako oprávnenou organizáciou a obcou. Zmluvy medzi obcami a oprávnenými organizáciami sa tak v budúcnosti stanú obsolentnými a nebudú sa môcť uplatňovať v novom režime. Je na ich zmluvných stranách, aby ich v primeranom čase ukončili, a to im umožňuje aj znenie § 135 ods. 13 zákona o odpadoch, ktoré dopĺňa nový výpovedný dôvod – nadobudnutie účinnosti nového zákona o odpadoch.
Na záver je vhodné ešte spomenúť, že pokiaľ ide o povinnosť vypracovať program obce, tak nový zákon o odpadoch ju ukladá len tej obci, ktorej produkcia komunálneho odpadu je vyššia ako 350 ton za rok, alebo ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000. Do množstva 350 ton sa započítava aj množstvo drobného staveného odpadu. Na vznik povinnosti vypracovať program postačuje splnenie minimálne jednej z dvoch uvedených podmienok. K tejto zmene sa pristúpilo z dôvodu, aby sa odbúrala administratívna záťaž obcí s malým počtom obyvateľov a malou produkciou komunálneho odpadu. Obec, ktorá nespĺňa ani jednu z ustanovených podmienok, však môže program vypracovať dobrovoľne.S cieľom podporiť a uľahčiť zriaďovanie obecných kompostární boli v novom zákone o odpadoch vyňaté spod súhlasu zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ktorých ročná kapacita neprevyšuje 100 ton.