Ilustračná snímka: (int).
Na príklade organizácie zodpovednosti výrobcov Recyklogroup možno ilustrovať, ako si obce alebo mestá komplikujú život, keď sa rozhodli pre nevhodnú voľbu OZV.
Úhrada platieb za triedený odpad v piatich mestách, ktoré Recyklogroup „zazmluvnil“, neraz zaznamenala aj dvojmesačné oneskorenie. V Litovskom Mikuláši sa dokonca obrátili na súd a zberovka v Senci sa možno na podobný krok pripravuje. V odpadovom zákone s jasne zakotvenými princípmi, zdá sa, absentuje vymáhateľnosť. Niektoré OZV nevyberajú toľko finančných prostriedkov, aby z nich dokázali hradiť reálne náklady na triedený zber v obciach. Ministerstvo dosiaľ nezakročilo.
Najskôr sa ozval Liptovský Mikuláš
Pred niekoľkými týždňami informoval primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč, že pohľadávky Verejnoprospešných služieb mesta Liptovský Mikuláš dosiahli výšku 119-tisíc EUR voči OZV Recyklogroup, z čoho „predmetom súdnej žaloby je čiastka 112-tisíc EUR“. Onedlho po Liptovskom Mikuláši potvrdili Trnava, Holíč, Svit a aj Senec (alebo ich zberové spoločnosti), že platby Recyklogroupu za triedený zber aj u nich meškajú. A to, že sa oneskoria o mesiac-dva, nie je ničím výnimočným. Zaujímavé na tom bolo aj to, prečo takmer v každom prípade akosi dlho trvalo, kým sa nám z nich podarilo získať tieto informácie. Podrobnejšie sme však o spomínaných pohľadávkach už v Obecných novinách informovali.
Hospodárske výsledky hovoria jasne
Podľa http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/1589029 zaznamenala spoločnosť Recyklogroup s piatimi zamestnancami v minulom roku záporný hospodársky výsledok -214 245 EUR, čo viedlo k zápornému vlastnému imaniu spoločnosti vo výške -248 375 EUR. Záporné vlastné imanie znamená, že celý majetok spoločnosti je financovaný len z cudzích zdrojov, ktoré predstavujú rôzne druhy záväzkov. Spoločnosť so záporným vlastným imaním je rizikovým partnerom pre veriteľov spoločnosti s tým, že ich pohľadávky nebudú pravdepodobne uspokojené.
Pre každého čo len priemerného ekonóma musia byť čísla o (ne)životaschopnosti Recyklogroupu dostatočne výpovedné. Teda, hádam okrem väčšiny ekonómov spomínaných miest. Ešte pravdepodobnejšie sa však zdá, že názory ekonómov či právnikov sa u primátorov a starostov neujali, aj keď zmluvy s Recyklogroupom väčšinou podpisujú práve oni. Záporné vlastné imanie majú viaceré OZV. A nezaujíma to zrejme ani SIŽP, ani MŽP SR, veď dosiaľ žiadnej autorizáciu neodobralo a zatiaľ bez konkrétneho výsledku už od novembra minulého roka rieši šesť OZV v správnom konaní.
Čo je jasné zo zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze?
Navyše zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je jasné, že obchodná spoločnosť so záporným vlastným imaním a aspoň dvoma veriteľmi je povinná podať sama na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o tejto skutočnosti. Žeby to Recyklogroup nevedel?
Alebo, žeby to nevedeli ani ďalšie OZV v predĺžení (t.j. so záporným vlastným imaním), ktoré sa nachádzajú v priloženej tabuľke, zostavenej podľa registra účtovných závierok?
Alebo sú všetci iba tak trochu „zábudliví“?
Envirorezort chystá aplikačnú novelu
„V súčasnosti pokračujú správne konania voči šiestim OZV,“ informoval Obecné noviny hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák. Reagoval tak na otázku, ako envirorezort vníma skutočnosť, že Recyklogroup neuhrádza včas platby za triedený zber v štyroch zazmluvnených mestách ako aj Liptovskému Mikulášu ešte pred ukončením zmluvy.
„Uvedomujeme si, že systém odpadového hospodárstva nie je dokonalý,“ konštatoval T. Ferenčák. „Preto sme pripravili aplikačnú novelu, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Chceme tak vniesť do celého systému viac svetla a transparentnosti. Aplikačnou novelou plánujeme zaviesť v organizácii dozorný orgán, v ktorom bude zastúpený štát a samotní výrobcovia.“ Hovorca envirorezortu tiež doplnil, že o podrobnostiach správnych konaní voči šiestim OZV, ktoré v súčasnosti pokračujú, nebude zatiaľ MŽP SR bližšie informovať.
Slovenská inšpekcia ŽP skontroluje všetky OZV
„Postupne chystáme kontroly všetkých jedenástich OZV,“ informovala Obecné noviny Jarmila Ďurďovičová, hlavná inšpektorka útvaru Inšpekcie odpadového hospodárstva na Slovenskej inšpekcii ŽP. Kontroly podľa vyjadrení SIŽP, budú trvať minimálne do konca kalendárneho roka.
Za ten čas však na to môžu doplatiť ďalšie samosprávy...
Čo je RZV?
Rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV) znamená povinnosť pre výrobcov a dovozcov prihliadať na to, čo spôsobujú ich obaly aj po tom, keď ich nakúpili spotrebitelia a následne sa z nich stali odpady. Konkrétnejšie, výrobca a dovozca sa starajú o „svoje“ výrobky, respektíve o svoje obaly počas celého životného cyklu od štádia vývoja až po štádium konca ich životnosti.
Výrobca a dovozca zabezpečujú vyzbieranie svojej časti obalov (svoje množstvo materiálu, z ktorého boli obaly ním uvedené na trh, vyrobené). Je to spravodlivé, lebo výrobca (aj dovozca) je odmenený a zároveň motivovaný, aby vyvinul alebo použil taký materiál na svoj obal, ktorý je ľahší a recyklovateľný, s nižšou hmotnosťou a podobne. Zároveň majú výrobca a dovozca možnosť kontrolovať, ako je nakladané s finančnými prostriedkami, ktoré platia do systému zberu a zhodnocovania. A takisto ostávajú relevantnými partnermi pre ostatné subjekty pôsobiace v odpadovom hospodárstve (zberové spoločnosti, spracovateľov, samosprávu).
RZV úspešne funguje v Česku, Belgicku a v mnohých ďalších krajinách EÚ.
Čo je OZV?
Každú organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) zo zákona zakladajú výrobcovia a tí ju majú možnosť kontrolovať. Ak ste výrobcom alebo dovozcom obalov, je dôležité si pri výbere OZV skontrolovať, kto reálne za spoločnosťou stojí, jej účtovnú závierku (či nie je v strate alebo má/nemá záporné vlastné imanie), či voči OZV nie je vedené správne konanie, či má dostatočné zdroje (počet obyvateľov v obciach, s ktorými má zmluvu) na plnenie zberového podielu a podobne.