Detailným preverením procesov, ale aj výstupných dokumentov skonštatovali, že Najvyšší kontrolný úrad SR dosahuje vysokú úroveň kontrolnej činnosti. Medzinárodný tím pozitívne hodnotí otvorenosť úradu voči občianskej spoločnosti a samotným kontrolovaným subjektom. Rezervy boli identifikované v interaktívnej komunikácii kontrolórov s národným parlamentom. Ide o významnú oblasť, pretože poslanci môžu vďaka zisteniam úradu aktívne meniť platnú legislatívu alebo zaväzovať ministrov k vykonaniu systémových zmien v realizovaných verejných politikách.
V ostatných troch rokoch je to už druhé medzinárodné hodnotenie úradu, čo je podľa predsedu Karola Mitríka dôkazom, že národná autorita je otvorenou inštitúciou a hodnotenie kvality svojej práce či nastavenie zrkadla voči sebe samej, považuje za krok k posilňovaniu dôvery zo strany odbornej i laickej verejnosti. „Zároveň je to cesta smerujúca k zvyšovaniu odborných vedomosti kontrolórov a transparentnejšiemu hodnoteniu štátnych či verejných inštitúcií“, dopĺňa K. Mitrík. O komplexnom pôsobení úradu budú na májovej schôdzi diskutovať poslanci Národnej rady SR, pri prerokovávaní Výročnej správy o kontrolnej činnosti za rok 2020.
Medzinárodní hodnotitelia z partnerských kontrolných inštitúcii detailne posudzovali tri oblasti (viď obrázok č. 1), ktoré sú kľúčové pre úspech národného kontrolného úradu podľa celosvetovo akceptovaných štandardov kvality Peer Review. Slovenskí kontrolóri boli partnermi hodnotení v oblastiach zabezpečenia kvality kontrolnej činnosti, nastavenia celého plánovacieho procesu, ale tiež otvorenosti i komunikácie úradu zo zainteresovanými partnermi.
Podľa zahraničných expertov má NKÚ SR dobre nastavený proces identifikácie rizík, ročné zameranie kontrolnej činnosti reaguje na celospoločenskú významnosť a akcie sú podložené analytickými správami. Pravidlá zabezpečenia kvality kontrolnej činnosti vychádzajú z medzinárodných príkladov dobrej praxe, pričom slovenskí kontrolóri dnes stoja pred výzvou zameranou na monitoring a získavanie spätnej väzby o plnení opatrení prijatých zo strany kontrolovaných subjektov. „Ak hodnotíme hospodárnosť a účelnosť použitia verejných prostriedkov štátom či samosprávou, musí mať aj najvyššia kontrolná inštitúcia konkrétne a čitateľné princípy pre hodnotenie svojej vlastnej činnosti. Len tak vieme aj my preukázať, že peniaze daňových poplatníkov používa kontrolný úrad transparentne a efektívne,“ približuje predseda K. Mitrík. Kontrolný úrad môže byť moderným a otvoreným iba vtedy, keď svojou činnosťou prispieva k lepšej správe verejného majetku a zároveň edukačnými aktivitami pomáha ministerstvám, štátnym podnikom, krajom i mestám efektívnejšie využívať ich majetok, hospodárnejšie nakladať s vlastnými či európskymi finančnými prostriedkami.
NKÚ napriek kritickej epidemiologickej situácii počas celého roka 2020 zrealizoval 32 prierezových kontrolných akcií a ochorenie COVID-19 neovplyvnilo výkon jeho nezávislej kontrolnej činnosti. Kontrolóri preverili vynakladanie verejných zdrojov či plnenia cieľov udržateľného rozvoja slovenskej spoločnosti v 216 subjektoch a počas kontrol identifikovali viac ako 1 500 nedostatkov. Predseda kontrolórov v správe, ktorú každý rok predkladá poslancom parlamentu, upozorňuje na významné riziká v hospodárení štátnych podnikov ako Slovenská pošta, Sociálna poisťovňa či Lesy SR. Kontrolóri poukazujú tiež na vážne problémy, ktoré nastali pri dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce či pri systéme pre podporu krízového riadenia na ministerstve hospodárstva. V oboch prípadoch boli zistenia odstúpené orgánom činným v trestnom konaní. „Pri hospodárení miestnej i krajskej samosprávy sme zistili, že pri nakladaní s obecným majetkom sa veľmi často využíva inštitút osobitného zreteľa a obce, mestá i kraje prichádzajú o svoj majetok bez transparentnej verejnej súťaže a za výrazne nevýhodných finančných podmienok,“ konštatuje šéf slovenských kontrolórov a bývalý komunálny politik.
V roku 2020 bolo najviac kontrolných akcií nasmerovaných do posúdenia plnenia dôležitých cieľov verejných politík v sociálnej oblasti, pri riešení regionálnych rozdielov, zamestnanosti či vzdelávania mladej generácie (viď graf č. 1).
Graf č. 1: Percentuálne zobrazenie prioritných oblastí v kontrolných akciách NKÚ SR, realizovaných v roku 2020.
Národná autorita upozorňuje parlament na fakt, že doterajšie riešenia jedného z najzávažnejších sociálno-ekonomických problémov Slovenska – a to znižovanie regionálnych rozdielov vo výkonnosti ich ekonomiky a následne aj v ďalších ukazovateľoch ako je napr. zamestnanosť – nepriniesli žiadúce výsledky. Počet najmenej rozvinutých okresov neklesol, ale naopak vzrástol. Pomôcť riešiť viaceré problémy v týchto regiónoch by mali aj komunitné centrá, ktorých poslanie a činnosť trpí nejasným vymedzením ich kompetencií, financovaním a personálnym zabezpečením. Ak chce Slovensko dosiahnuť v sociálnej oblasti výrazný pokrok, je nevyhnutné, aby sa ciele vzdelávania stali skutočnou prioritou vlády i miestnej samosprávy. Napríklad dnešná sieť materských škôl nie je schopná naplniť priority týkajúce sa zaškolenia štvorročných a päťročných detí (viď obrázok č. 2). Kontrolóri preto odporúčajú rezortu školstva spustiť dialóg so starostami a primátormi, ktorý môže vyústiť do národného projektu financovaného v partnerstve samosprávy, štátu a Európskej únie.
Obrázok č. 2: Slovensko neplní záväzok voči mladej generácii, máme kritickú zaškolenosť detí do piatich rokov.
