Na snímke vzácna prvosienka pomúčená na vzácnom území slatín, ktoré chcú vďaka projektu obnoviť a zachrániť neďaleko obce Spišská Teplica pri Poprade. Snímka zdroj: (tasr).
Slatiny neďaleko obce Spišská Teplica pri Poprade chcú zachrániť pomocou kosenia a ďalších opatrení. Botanička Správy Tatranského národného parku (TANAP) Katarína Žlkovanová upozornila, že ide o posledné zvyšky slatinných lúk, ktoré sa zachovali v okolí Popradu.
Sú súčasťou projektu obnovy rašelinísk v Karpatoch, ktorého cieľom je obnova vybraných ekosystémov a tiež zmierňovanie dosahu klimatickej zmeny.
"Lokalita pozostáva z troch častí, všetky tri sú vyhlásené za územie európskeho významu a hlavným predmetom ochrany je zachovanie slatín a druhov rastlín a živočíchov na nich viazaných. Máme tu napríklad pimprlíka mokraďového, vzácnu prvosienku pomúčenú, ale aj bublinatku, ktorá je druhom mäsožravej rastliny," vymenovala botanička.
Územie slatinných lúk a rašelinísk bolo medzi Popradom a Svitom omnoho rozľahlejšie, ako je to dnes. Po melioračných zásahoch boli v prevažnej miere zničené, odvodnené a premenené na polia. V súčasnosti zostali zachované už iba fragmenty a správcom tohto vzácneho územia je Správa TANAP-u. "To nám umožňuje realizovať obnovné opatrenia tak, aby to bolo najoptimálnejšie na zachovanie priaznivého stavu biotopov slatinných rašelinísk," ozrejmila Žlkovanová s tým, že spišskoteplické slatiny majú cez 25 hektárov. Okrem toho sú pod Tatrami veľmi vzácne aj Belianske lúky a slaniská v katastri obce Hôrka.
V rámci projektu obnovujú na Slovensku 12 vybraných rašelinísk. Inštitút aplikovanej ekológie Daphne so Štátnou ochranou prírody SR chce zrealizovať vegetačný a hydrologický prieskum lokalít a pripravili obnovné plány pre každú z nich. "Na spišskoteplických slatinách budeme napríklad zasypávať odvodňovací kanál, kosiť slatinné lúky najmä v miestach, ktoré zarastajú trstinou a odstraňovať náletové dreviny, ktoré z lokality odčerpávajú vodu," priblížil Ján Šeffer z Daphne.
Vo štvrtok odobrali v lokalite vzorky, z ktorých budú analyzovať obsah uhlíka a zároveň zmerajú hĺbku rašeliny. "Cieľom je zistiť, koľko uhlíka dokáže rašelinisko viazať a pri akých podmienkach je ich potenciál využitý," ozrejmila Magni Kyrkjeeide z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody NINA.
Projekt "Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch" je financovaný z nórskeho grantu a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu. Šeffer dodal, že celkovo majú na manažmentové opatrenia počas viac ako dvoch rokov vyčlenených asi 950 000 eur. Pod Tatrami sú partnermi projektu aj mesto Spišská Belá a Pro Populo. Cieľom opatrení je rašeliniská obnoviť a zvýšiť ich kapacitu jednak zvýšením hladiny podzemnej vody, ale aj kosením a odstraňovaním náletových drevín. "Hlavným prínosom rašelinísk je ich zadržiavanie vody v krajine. V dnešných časoch, keď tá voda rýchlo odteká z územia, je práve toto potrebné," uzatvára Žlkovanová.
