Obce a mestá na Slovensku organizujú pri rôznych príležitostiach v priebehu roka tisícky podujatí. Dá sa tvrdiť, že u nás nie sú také samosprávy, ktoré by nepripravili ročne aspoň jednu akciu. Sú rôzneho charakteru od medzinárodných a spoločenských akcií, cez kultúrne až po športové podujatia.
Mnohé z nich sa stali neodmysliteľnou súčasťou života mesta/obce, tradíciou, lákadlom návštevníkov a v mnohých prípadoch aj symbolom regiónu. O význame organizovania podujatí pre verejnosť sa s expertom na samosprávy Michalom Kaliňákom rozprával Jaro Nitriansky.
Na Slovensku sa organizuje ročne množstvo podujatí, ktoré realizujú rôzne subjekty. Dá sa vyčísliť, na koľkých sa podieľajú obecné a mestské samosprávy?
- Keďže každá samospráva dáva na podobné podujatia povolenie a platí nahlasovacia povinnosť, iste by sa to dalo určiť aj taxatívne, ale to asi nikto skúšať nebude. V každom prípade treba povedať, že mestá a obce organizujú ročne tisícky podujatí, alebo sa na nich nejakým spôsobom priamo podieľajú. Raz som sa pokúsil v rámci činnosti Združenia miest a obcí Slovenska získať na začiatku roka zoznam takýchto eventov. Môžem povedať, že keď som to vytlačil, boli to desiatky strán a množstvo podujatí, na ktoré sa oplatí prísť.
Myslíte si, že tieto podujatia v regiónoch je potrebné väčšmi propagovať? Ako sa o nich dá najlepšie dozvedieť?
- V prípade väčších podujatí ako sú napríklad jarmoky, festivaly, oslavy o prvej písomnej zmienke, si usporiadatelia robia slušnú osvetu v médiách. Plagátmi, bilbordmi, letákmi, informáciami na internete pozývajú návštevníkov. A nie je to vôbec lacné. Tie menšie podujatia sú však propagované len na vlastných webových stránkach. Je to hlavne v prípade menších obcí, ktoré nemajú dostatok prostriedkov na kampane či veľké mediálne výstupy. Tu je však jeden problém. Záujemca o podujatie alebo novinár nemôže denne prehliadať stovky stránok a hľadať, či sa niečo neobjaví. Existujú síce platené i neplatené portály, kde by sa tie podujatia mohli zverejňovať, ale obce to nevyužívajú dostatočne. To je škoda. Ale zároveň treba chápať samosprávy, pre ktoré je pracné orientovať sa v spleti mnohých informačných web stránok.
Nemyslíte si, že o tých menších podujatiach stačí informovať na webe obce? Veď investície do inzercie sú veľké a možno podujatie nemá až taký efekt. Medzi svojimi obyvateľmi si to spropaguje predsa obec sama.
- Som presvedčený, že to je absolútne mylná predstava. Žiaľ, sú samosprávy, ktoré si myslia, že takto to stačí. Skutočnosť je však taká, že aj malé podujatia bývajú veľmi atraktívne pre návštevníkov i médiá. Nedávno som videl v televízii zábery zo stolnotenisového turnaja s drevenými lopármi na nejakej dedine. Veľmi pekná a pohodová reportáž a možno tam neboli stovky účastníkov. Videl som dedinské zabíjačky v obciach, ktoré nemajú ani stovku obyvateľov, ale vznikli pôsobivé zábery, ktoré umocnili význam podujatia a aj preto majú médiá záujem informovať o výnimočných, atraktívnych a pútavých podujatiach. Ak toto videli diváci, možno už budúci rok budú návštevníkmi akcie a spoznajú aj samotnú dedinu. Takto sa to najlepšie celé začína. Organizátori sa nemusia ostýchať informovať o podujatiach, lebo aj keď ide o malé akcie, môžu mať veľký význam. Naopak, práve takéto menšie a komornejšie podujatia, kde sa nepremelú davy ľudí, sú dnes v kurze. Ľudia si chcú oddýchnuť v pokojnej atmosfére, kde je čas aj na rozhovor a oddych.
Mnohé samosprávy skutočne nemajú peniaze ani personálne zabezpečenie, aby organizovali podujatia pre verejnosť. Ledva im stačia prostriedky na zabezpečenie základných povinností...
- Áno, to je, žiaľ, fakt. Samosprávy si nemôžu dovoliť reklamné oddelenia, ale potrebujú aktívne komunikovať. Treba však pripomenúť, že všetko so všetkým súvisí a na dedine si ľudia zvyknú pomôcť sami ako dobrovoľníci. Je to otázka manažmentu samosprávy a záujmu obyvateľov podujatie pripraviť aj navštíviť. Príprava a realizácia podujatí pre verejnosť nemusí byť len výdavkovou časťou rozpočtov. Treba na ňu pozerať aj ako na prostriedok pre získanie zdrojov a príjmov. Mnohým samosprávam sa to už podarilo. Sú dedinky, o ktorých sa skoro nevedelo. Zrazu ľudia zistili, že sa tu robia skvelé pirohy, lebo prišli na malú obecnú slávnosť. Teraz tam chodia každý rok. A navyše obyvatelia si takto vytvorili jeden deň, kedy sa schádzajú rodiny. Domov sa na tento deň vracajú príbuzní a stretávajú sa s blízkymi. Poznám veľa osobností, ktoré sa takto vrátia do svojho rodiska a svojou účasťou podporia dobrú myšlienku. Tieto podujatia sú na to príležitosťou. Tu sa prejavuje ten skutočný lokálpatriotizmus. Predstavte si, že na súťaž vo varení gulášu príde súťažiť alebo za člena poroty v rodnej dedine univerzitný profesor, známy herec či hudobník. Som presvedčený, že práve toto médiá zaujíma. Veď tých dobrých a pozitívnych reportáží je tak málo. Presne tu ich novinári nájdu.
Čo by teda obce mali robiť lepšie?
- Je potrebné, aby o svojich aktivitách čo najviac informovali, a to nielen na svojich weboch. Musia o nich vedieť tí vonku. Nemali by sa dať odradiť tým, že pozvú nejaké veľké médiá a tie neprídu. Sú aj iné, dostupnejšie možnosti ako dať vedieť. Združenie miest a obcí Slovenska len nedávno v spolupráci s Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky rozbehlo rozsiahly projekt, ktorý má podporiť regionálny rozvoj. Jeho súčasťou je aj aplikácia „U nás sa dejú veci“. Obce sem môžu bezplatne ukladať informácie o pripravovaných podujatiach a pozvánka sa potom dostane do spravodajského servisu TASR. Takto sa k nim oveľa jednoduchšie dostanú aj ďalšie médiá, ale i ďalšie obce i mestá. Mnohé obce už tento model využívajú. Osobne som sa takto dozvedel napríklad o podujatiach v Očovej, Lipanoch, Dolnej Tižine, Krompachoch, Chtelnici, Kuchyni, Žarnovici a ďalších. Dokonca vznikol aj web verejnoprávnej agentúry, ktorý sa venuje propagácii obcí a miest obce.tasr.sk. To sú jednoducho služby, ktoré sú užitočné a preto aj perspektívne.
Obecné noviny č. 17-18/1018
