Ilustračná snímka.
Manažmentové opatrenia realizované na jeseň tohto roka v prírodnej rezervácii Čertižnianske lúky v okrese Medzilaborce majú prispieť k regenerácii biotopov s výskytom iskerníka veľkého. Ten indikuje prítomnosť rašelinných biotopov, tiež podmáčaných a slatinných lúk.
A práve tie sú spolu s iskerníkom veľkým, ktorý sa tu v porovnaní s ďalšími lokalitami vyskytuje ojedinele, predmetom ochrany na rozlohe približne 1,36 hektára. "Naposledy bol iskerník pozorovaný v roku 2004, aj to v nie veľmi hojnom počte," vysvetlila pre TASR Anna Macková zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (CHKO VK) s tým, že išlo o maximálne štyri kvitnúce jedince.
Práve manažment lokality by mohol dopomôcť k obnove biotopov. Podľa Mackovej tá závisí od toho, v akej výške je spodná voda a či je vo vyhovujúcom stave aj pH pôdy. "Uvidíme, ako sa nám druhy, ktoré tu evidujeme, budú objavovať," poznamenala. V rámci tohtoročného manažmentu, ktorý Správa realizovala v spolupráci s Pozemkovým spoločenstvom vlastníkov lesa v Čertižnom, okrem iného kosili trávne a lúčne spoločenstvá. "Z krovín boli odstraňované hlavne vŕby, v pláne je ešte vyfrézovanie pňov, aby sa tu mohlo kosiť," spomenula.
V minulosti boli v tejto lokalite viditeľnejšie rašeliniská i prechodné trasoviská spoločenstva ostríc. "Biotopy sú v dosť zanedbanom stave práve z dôvodu, že tu absentoval manažment," poznamenala Macková. Naposledy ho tam pred tým tohtoročným realizovali v roku 2006, a to v podobe kosenia, o šesť rokov neskôr vykonávali pracovníci CHKO VK odstraňovanie krovitých vŕb v menšom rozsahu. "V roku 2005 išlo o rekonštrukciu oplotenia," spomenula. Dodnes sa však z neho nezachovalo takmer nič. Plánujú ho však obnoviť.
Čertižnianske lúky boli v roku 1979 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu s piatym stupňom ochrany. Neskôr bol znížený na štvrtý práve z dôvodu, aby tu bol možný výkon manažmentových opatrení. Sú zaradené medzi regionálne významné mokrade Slovenska. V lokalite možno vidieť vŕbu päťtyčinkovú, popolavú, ušatú, ale aj jelšu lepkavú.
"Zo vzácnejších rastlín sa tu nachádza približne deväť druhov rastlín z červeného zoznamu - vstavačovec fuchsov, májový, krúštik močiarny, vachta trojlistá, všivec lesný, ostrica žltá, valeriána celistvolistá a, samozrejme, iskerník veľký," vymenovala Macková s tým, že súhrn viacerých biotických aj abiotických faktorov vytvára podmienky na výskyt jedinečných druhov, ktoré sa v takom zložení inde nenájdu.
Pozorovali tu tiež 17 druhov machov a 140 druhov cievnatých rastlín. Negatívom je podľa jej ďalších slov orličník obyčajný a zlatobyľ kanadská, ktoré sa na ploche rezervácie začali expanzívne šíriť.
