Ťažba andezitu.
Časť obyvateľov Lehoty pod Vtáčnikom, Podhradia a Cigľa v okrese Prievidza sa postavila proti plánovanému rozšíreniu ťažby andezitu v Malej Lehote.
Argumentujú nielen zvýšenou prašnosťou a hlučnosťou, ale i veľkým zásahom do prírody. Proti zámeru súkromnej spoločnosti spisujú petíciu. Spoločnosť sa bráni, že je povinná ťažiť, rovnako mala prijať celý rad opatrení na zníženie dosahov na životné prostredie.
Podľa iniciátorky petície Lucie Ďurinovej v súčasnosti prebiehajú povoľovacie procesy na banskú činnosť, ktorá môže poškodiť až 30 hektárov lesa. „Lokalita, ktorú má zabrať ťažba, je významná aj z environmentálneho pohľadu. Žije tu rys ostrovid, ktorý je chráneným živočíchom európskeho významu. Lokalitu využíva na brloženie a vyvádzanie mláďat, čo je kľúčové v rámci medzinárodného projektu Life lynx,” uviedol člen petičného výboru Jozef Šnirc z Podhradia.
Petičiari informovali, že ide o tretiu etapu rozšírenia lomu, pričom v každej etape je schválených približne 100.000 ton ročne. Investor momentálne zabezpečuje prvú etapu. „Ťaží sa približne od roku 2008. Aj členovia našej iniciatívy mnohokrát vyzývali firmu, aby vyriešila problém s prašnosťou a hlukom, avšak tieto naše snahy neboli nijako úspešné,” tvrdí Šnirc.
Poukázal na to, že obec Podhradie, ktorú by mala ťažba najviac zasiahnuť, nie je zaradená do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. „Rovnako má ťažba zamedziť prístup k viacerým pozemkom a zasiahnuť ochranné pásmo prírodnej pamiatky Sivý Kameň. Horninu plánujú oddeľovať malými alebo veľkými odstrelmi. Je to niekoľko sto metrov od obývaného územia Podhradia, ktoré je zaradené medzi lokality s aktívnymi svahovými deformáciami,” doplnil.
Petíciu proti rozšíreniu ťažby andezitu podpísalo od konca júla už takmer 3000 ľudí, petičný výbor ju plánuje v septembri odovzdať na banskom úrade i na obecnom úrade v Lehote pod Vtáčnikom. „Žiadame ňou postupný útlm a konečné zastavenie ťažby andezitu v našej lokalite,” dodala Ďurinová s tým, že petičiari sa zapojili i do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
S rozšírením ťažby nesúhlasí ani obec Lehota pod Vtáčnikom a pripomienky zaslala na okresný úrad. „Obec je podľa zákona povinná chrániť životné prostredie a vytvárať také podmienky života, aby boli ochránení aj obyvatelia. Preto v záujme ochrany životného prostredia a zdravia občanov vyjadrila nesúhlas so zámerom obnovy ťažby v ložisku Malá Lehota,” vysvetlil starosta Ján Daňo s tým, že kameňolom bude zakreslený až v pripravovanom územnom pláne, keďže dobývací priestor je súčasťou územného plánu Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Dobývací priestor v Malej Lehote určil štát už v roku 1965, v roku 1988 ho vyhlásil za chránené ložiskové územie. Spoločnosti Kameňolomy SR ho pridelili vlani na základe výberového konania. „Firma má povinnosť obnoviť ťažbu andezitu v tomto dobývacom priestore v zmysle platnej banskej legislatívy. Oprávnenie k ťažbe udeľuje štát, ktorý má prirodzený záujem na maximálnej sebestačnosti pri získavaní kameniva potrebného na stavbách,” reagovala Edita Novotná, hovorkyňa skupiny Strabag, pod ktorú firma patrí.
Vylúčila, že by malo v Malej Lehote dôjsť k razantnému navýšeniu ťažby. Podľa nej ho firma ani neplánuje a obnovením ťažby len nahradí tú, ktorú realizuje momentálne, pričom objem ťažby zostane rovnaký. „Náš zámer sa týka územia s rozlohou štyri hektáre, kde sa už v minulosti ťažil andezit a porast je tu tvorený náletovými drevinami. Výskytom rysa ostrovida v oblasti Vtáčnik, ktorá má približne 10.000 hektárov, sa zaoberalo i posudzovanie v rámci EIA, a to so záverom, že obnovenie ťažby nebude mať vplyv na výskyt ani pohyb tejto šelmy. Chránená oblasť Sivý kameň je od dobývacieho priestoru vzdialená približne 800 metrov vzdušnou čiarou a nebude tak činnosťou lomu dotknutá,” ozrejmila.
Spoločnosť prostredníctvom hovorkyne deklarovala, že s obcami v blízkosti kameňolomu priebežne komunikuje a snaží sa o to, aby ťažba zaťažovala obyvateľov a životné prostredie čo najmenej. „Sme si vedomí, že prevádzka lomu je spojená s dosahmi na životné prostredie. V uplynulých rokoch sme investovali do celého radu opatrení, ktorých cieľom je záťaž prevádzky lomu eliminovať,” doplnila Novotná. Konkretizovala, že ide o spracovateľskú linku s odsávacími vežami, pravidelné kropenie ciest, vodnú nádrž a plánovaný box na zníženie prašnosti. Hlučnosť prevádzky v kameňolome podľa nej neprekračuje platné normy, čo potvrdili i merania hygienikov. Firma rovnako vybudovala príjazdovú komunikáciu k lomu, dodala Novotná.
