Autor snímky: (Sera Cocora).
Littering (voľne pohodený odpad v prírode) je nemalým problémom miest a obcí Slovenska. Jeho súčasťou sú nielen rôzne obaly od cukroviniek, pochutín, väčšie a menšie odpadky, ktoré nenašli cestu do kontajnera, ale veľký podiel na ňom majú aj cigaretové ohorky.
Aj preto Únia miest Slovenska (ÚMS) uzavrela so SPAK - EKO Memorandum o spolupráci – Spoločnou aktivitou proti environmentálnemu znečisteniu ohorkami.
Ako informuje Únia miest Slovenska na svojej stránke, so SPAK - EKO plánujú spolupracovať pri realizácii projektu s názvom Vytvorenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov tabakových výrobkov s filtrami obsahujúcimi plasty a filtrov obsahujúcich plasty uvádzaných na trh na použitie v kombinácii s tabakovými výrobkami. Hlavným cieľom memoranda je spolupráca pri vytvorení efektívneho a trvalo udržateľného systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov tabakových výrobkov s filtrami a k znižovaniu voľne pohodeného odpadu.
Rozšírená zodpovednosť výrobcov sa dotkne aj tabaku
Povinnosť pre výrobcov tabakových výrobkov postarať sa finančne aj edukačne o odpad z tabakových výrobkov sa už do legislatívy Európskej únie dostala a do tej slovenskej vstúpi táto povinnosť do platnosti na konci roku 2024. Ako priblížil Miroslav Jurkovič zo SPAK-EKO, ich prioritou je vytvorenie systému, prostredníctvom ktorého budú môcť výrobcovia minimalizovať negatívne vplyvy odpadu pochádzajúceho z ich výrobkov na životné prostredie, a to najmä na verejné priestory. „Znečistenie životného prostredia voľne pohodeným odpadom je problémom, ktorý si vyžaduje zvláštnu pozornosť. Za týmto účelom prišla legislatíva EÚ s definíciou rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre vybrané jednorazové plastové výrobky. V prípade filtrov z tabakových výrobkov, ktoré obsahujú plasty, vznikla na Slovensku SPAK-EKO - Spoločná aktivita proti environmentálnemu znečisteniu ohorkami,“ uviedol Miroslav Jurkovič, projektový manažér SPAK - EKO. Táto dobrovoľná iniciatíva tabakových spoločností pokrýva 98 % trhu a jej členovia sa prihlásili k spoločenskej zodpovednosti za vplyv svojich výrobkov na životné prostredie po tom, ako ukončia svoj životný cyklus a stanú sa odpadom.
Znamenie zodpovednosti
Ako uviedla ÚMS, ich snahou je podporovať zapájanie sa členských miest do tohto projektu, a tým pomáhať k zlepšeniu kvality životného prostredia aj v tejto oblasti. „Vítame snahu zastúpenia výrobcov rozbiehať kampane a projekty so samosprávami v predstihu, je to znamenie, že berú tému zodpovedne,” povedala Zuzana Čachová, expertka ÚMS na odpadové hospodárstvo a životné prostredie. Podobne tento krok vidí aj Organizácia zodpovednosti výrobcov OZV ENVI - PAK. „Fajčiari veľakrát nevnímajú ohorok ako odpad, navyše si myslia, že sa v prírode veľmi rýchlo rozloží, čo nie je pravda. Z našich skúseností vieme, že cigaretového odpadu je vo voľne pohodenom odpade naozaj veľa. Veríme, že aj tieto kroky pomôžu znížiť jeho množstvo,” uviedla Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK s tým, že veľkú úlohu v tom zohráva edukácia, ktorá napomáha predchádzaniu vzniku litteringu. „Ak niečo nevznikne, tak to netreba potom odstraňovať a vynakladať na to dodatočné finančné prostriedky,” dodala Kretter. „Pre mestá to tiež znamená možnosť získať v budúcnosti príspevok na čistenie verejných priestranstiev a lepšie porozumieť tomu, čo tieto povinnosti prinesú smerom k občanom,” doplnila Čachová.
Rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV) znamená povinnosť pre výrobcov a dovozcov prihliadať na to, čo spôsobujú ich výrobky a obaly, v ktorých sú zabalené aj po tom, keď boli predané spotrebiteľovi a následne, keď sa z nich stali odpady. Ide teda o starostlivosť výrobcu o obal, resp. výrobok počas celého životného cyklu. RZV funguje na Slovensku od roku 2016 a od jej zavedenia každoročne rastie množstvo vytriedených zložiek komunálneho odpadu. Kým v roku 2015 recyklovalo Slovensko iba 15 % komunálneho odpadu, dnes je to už takmer 49 %.
