Ilustračná snímka
Po 18 rokoch príprav sprístupnili v Podtatranskom múzeu v Poprade expozíciu Knieža z Popradu a jeho hrobka. Odborníci hovoria o európskom unikáte. Návštevníkov lákajú na interaktívnu prehliadku so zachovaným dreveným sarkofágom a lôžkom starým 1600 rokov.
Pod Tatrami otvorili unikátnu expozíciu. Návštevníci Podtatranského múzea v Poprade tu môžu vidieť hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia. Ide o výnimočný nález, ktorý objavili archeológovia ešte v roku 2005 pri výstavbe priemyselného parku v Poprade – Matejovciach. Expozícia sľubuje tiež vzácne artefakty, ktoré sa našli v hrobke zosnulého kniežaťa z konca štvrtého storočia.
„Našlo sa takmer sto kostí a na základe nich sa určilo, že išlo o veľmi mladého muža, ktorý mal približne 20 rokov. Analýzy tiež ukázali, že trpel hepatitídou typu B. Ale odborníci sa nevedia zhodnúť, na čo presne zomrel. Ale tým, v akej hrobke bol pochovaný a čo všetko tam bolo uložené, môžeme jednoznačne povedať, že to bol veľmi významný mladý muž na konci štvrtého storočia,“ spresnila riaditeľka Podtatranského múzea v Poprade Magdaléna Bekessová.
Dokonale zachovaná zastrešená drevená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením ukrývala aj zvyšky koženého textilného odevu zosnulého. Našli sa aj pozostatky potravy v keramických nádobách a predmetov dennej potreby v lykovej kazete. Napriek vykradnutiu 1600 ročnej hrobky, ktorá sa nachádzala v päť metrovej hĺbke, boli objavené rôzne ozdobné a úžitkové predmety z keramiky, mosadze, striebra a zlata, ako napr. prívesok z mince rímskeho cisára Valensa.
Okrem toho sa našiel aj vysústružený stôl s priemerom 93 cm, kožené puzdro na luk, toaletné predmety ako palička na špáranie uší či nožnice na strihanie brady. Jedinečným nálezom je aj stolová hra s hracími kameňmi a drevenou doskou, na ktorej sa kedysi hralo. To všetko môžu vidieť návštevníci múzea v piatich miestnostiach na ploche 460 metrov štvorcových.
„Som veľmi rád, že sa nám konečne podarilo sprístupniť túto výnimočnú expozíciu, ktorá je jediná svojho druhu v Európe. Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ múzea investoval do záchrany tohto historického artefaktu takmer 900-tisíc eur a som presvedčený, že to boli dobre vynaložené finančné prostriedky. Verím, že to verejnosť ocení a vďaka tejto hrobke bude podtatranský región ešte atraktívnejší,“ uviedol predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský.
K najdôležitejším prácam pri príprave expozície patrila inštalácia klimatizácie vitrín v dvoch miestnostiach v múzeu, v ktorých sú umiestnené originály nálezu. Teplota vitrín dosahuje 17 stupňov Celzia pri 50 percentnej vlhkosti a je neustále kontrolovaná aj na diaľku. Súčasťou expozície sú tiež autentické repliky všetkých súčastí nálezu. Finančné prostriedky boli okrem iného použité aj na elektroinštaláciu, vzduchotechniku, sanáciu podlahy, interaktívne zariadenia či osvetlenie.
„Na začiatku si asi nikto nepredstavoval, že to bude beh na dlhé trate. Avšak konzervácia bola veľmi náročná. Nezastupiteľnú úlohu pri nej mali schleswigské múzeá v Nemecku a ich časti – Centrum pre baltskú a škandinávsku archeológiu v Schleswigu. Im patrí veľká vďaka a neviem si predstaviť, ako by sa to bez nich riešilo, pretože také laboratóriá na Slovensku nemáme a v Strednej Európe sú vzácne. Dá sa povedať, že je to svetový unikát medzinárodnej spolupráce, ktorá dospela nielen k tejto expozícii, ale aj k vedeckým cieľom,“ skonštatoval riaditeľ archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Matej Ruttkay s tým, že do výskumu sa zapojili aj bádatelia z Dánska, Belgicka, Česka, Poľska či Švajčiarska.
Sprístupneniu expozície predchádzal rozsiahly archeologický výskum, kedy sa do Nemecka previezlo asi 12 ton dreva, ktoré museli odborníci zakonzervovať. Následne prebiehala súťaž návrhov architektonicko-výtvarného riešenia expozície, realizácia expozície a jej skúšobná prevádzka.
Spracovateľmi štúdie aj realizačného projektu sú autori víťazného architektonicko-výtvarného návrhu expozície arch.V. Šimkovič, arch. M. Žitňanský, V. Mikovčák a A. Mravík pod odborným dohľadom a v úzkej spolupráci s odborníkmi z Archeologického ústavu SAV, v.v.i., odborníkov zo Schleswigu a Podtatranského múzea v Poprade.