Z plejády názorov odborníkov o zmysluplnosti pripravovaného zálohovania PET fliaš, ktoré minister ŽP SR László Sólymos presadzuje, najpresvedčivejším argumentom sa zdá byť nádej, že tento druh plastového odpadu už neuvidíme v parkoch a v prírode vôbec, nehovoriac o uliciach. Bude to naozaj tak?
Po tretí raz za posledných pätnásť rokov sa envirorezort chystá zaviesť systém zálohovania PET fliaš (plechoviek). K prvému pokusu došlo v roku 2003 pod vedením Lászlóa Miklósa, k druhému v roku 2011 (minister József Nagy).
Výrobcovia: Úspešnosť, ktorá nás vyjde drahšie
V každom prípade sa zástupcovia výrobcov zhodujú, že pri obidvoch neúspešných pokusoch z minulosti boli vhodnejšie podmienky pre zálohovanie ako dnes. V tom čase totiž nebol rozbehnutý nadštandardný systém triedenia obalov aj neobalov, podľa ktorého od polovice roka 2016 uhrádzajú výrobcovia obciam finančné náklady, spojené s odvozom a následným spracovaním plastov, kovových obalov, nápojových kartónov, papiera a skla. A tak sa už zo zmesového komunálneho odpadu darí vyčleniť približne 62 percent PET fliaš (plechoviek z nápojov), pričom je vysoko pravdepodobné, že tento podiel bude každým rokom rásť. Ministerstvo však predpokladá, že prechodom na zálohovanie dôjde spolu s triedením k zachyteniu až 90 percent PET fliaš a plechoviek.
A že to podľa odhadu štúdie Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR vyjde výrobcov o 14,2 milióna eur ročne na vyššiu sumu oproti dnešku, ktorú budú musieť obciam uhradiť? No vyjde.
Obavy obcí: Ceny výrobkov v obaloch sa možno zvýšia
Zálohovanie PET fliaš (plechoviek) a s tým spojené budovanie skladovacích kapacít s nadšením nevíta ani ZMOS. Aj keď otvorene neprotestuje. Prezentovalo však obavy, že tento krok sa môže odzrkadliť na zvyšovaní cien tovarov v spomínaných obaloch, čo pocítia peňaženky kupujúcich. Zaujímavo tiež znie informácia, že s výrobcami sa obce zhodujú: zálohový systém ovplyvní súčasný triedený zber a recykláciu.
Odporúčacia štúdia zo škandinávskych skúseností
Ministerský zámer so zálohovaním PET fliaš po dvaapolročnom rozbehnutí triedenia odpadov na Slovensku je zaujímavý v tom, že o podobný spôsob sa v EÚ pokúšajú aj v Nemecku a v Litve. Teda v štátoch, kde už komunálny odpad pred zavedením zálohovania triedili (podobne ako na Slovensku). Ministra zrejme informovali, že v týchto dvoch krajinách je zálohovanie viac úspešné ako neúspešné, keďže envirozrezort na zálohovaní trvá. Iní slovenskí odborníci na triedenie sú však v tomto smere minimálne zdržanlivejší. Už len z principiálneho dôvodu sa totiž neodvažujú so Slovenskom porovnávať nemecký (a aj litovský) príklad, teda ťah jeho (ich) obyvateľov k poriadkumilovnosti a zodpovednosti voči vlastnej spotrebe s našou mentalitou a správaním sa.
Popri tom všetkom je však prekvapujúce, že štúdia Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR, o vypracovanie ktorej minister začiatkom tohto roka IEP požiadal, sa neopiera ani o skúsenosti Nemcov alebo Litovčanov. Naopak IEP uprednostnil skúsenosti škandinávskych štátov, v ktorých zálohovanie „nabehlo“ ešte v časoch, kedy sa Švédi alebo Nóri triedením odpadov a zodpovednosťou výrobcov v praxi nezaoberali!
IEP: Miera recyklácie sa zvýši mierne, ale príroda by mala byť čistejšia
Zaujímavý je samotný zámer, ktorý envirorezort (minister?) sleduje zavedením zálohovania PET fliaš (plechoviek). Jeho podstatou totiž nie je výraznejšie zvýšiť mieru recyklácie všetkých slovenských odpadov nad 50 percent, respektíve sa tejto hranici maximálne priblížiť. Teda splniť úlohu Slovenska (uloženú EP) do roku 2020 recyklovať polovicu svojich odpadov. Podľa riaditeľa IEP MŽP SR Martina Haluša „miera recyklácie hoci aj pri 90-percentnej návratnosti by sa zvýšila zo súčasných 29 percent iba na 29,5 percenta.“
Povedané inak: povaľujúce sa PET fľaše a plechovky, ktoré dnes udierajú každému do očí, svedčia o neporiadkumilovnosti spoločnosti a zmyslom zálohovania je odstrániť ich z dohľadu. Zamiesť ich pod koberec by asi nebolo správne, výstižnejšie bude: vyčistiť prírodu.
Prísľub zálohovania v kontexte
Vychádzajme z predpokladu, že sa prizná predpokladaných 12 centov za odovzdanú jeden a pollitrovú nestlačenú PET fľašu (10 za plechovku) a povedzme za desať prázdnych fliaš vyplatia gazdinke vo veľkoobchode či v jeho priľahlých priestoroch 1,20 eura, za desať prázdnych plechoviek 1 euro. Buďme však úprimní: Naozaj bude 1,2 alebo 1 euro dostatočným dôvodom, aby domácnosti neuprednostnili cestu zbaviť sa ich zadarmo, zato však pohodlnejšie vhodením do neďalekého plastového kontajnera pri svojom bydlisku? Veď prečo by mala kupujúca domácnosť, ktorej až tak veľmi nezáleží na šetrení pri kúpe stolových vôd či minerálok, prečo by mala – podľa nej puntičkársky – šetriť vracaním prázdnej PET fľaše (plechovky)? Predsa ak by jej na šetrení záležalo, začne v prvom rade šetriť pri nákupoch!
„Šanca“ pre bezdomovcov, nezamestnaných a chudobnejších?
V tejto súvislosti je zaujímavé, že medzi množstvom názorov, ktoré zálohovanie (ne)prinesie, sa zatiaľ nespomenula ekonomická „zmysluplnosť“ zberu pre chudobnejších spoluobčanov. Predsa potenciálny zberač, ktorému by sa podarilo za deň vyzbierať sto PET fliaš by si vyšiel na 12 eur (za sto plechoviek na 10 eur). To je však zaujímavá ekonomická motivácia napríklad pre bezdomovcov, nezamestnaných či chudobnejších penzistov, aby sa o zálohovanie zaujímali a množstvá vyzbieraných PET fliaš (plechoviek) prepravovali aj do vzdialenejších miest ich odberu. Alebo by aspoň byť mohla.
S pravdepodobnosťou takmer rovnajúcou sa istote by však táto kategória ľudí nezbierala fľaše a plechovky v prírode. Tam by sa im to na pomerne rozľahlom priestore a s tým spojeným chodením sotva vyplatilo tak, ako fľaše a plechovky rovno vyťahovať zo žltých kontajnerov (či iných zberných nádob), určených na zber plastov. Možno by hľadali aj cestu do polopodzemných kontajnerov. Od pripustenia tejto myšlienky už nie je ďaleko k predstave o okolí podobného „dozberu“.
A potom čo? Začne spoločnosť hľadať ďalšie prostriedky ako kontajnery ešte väčšmi „chrániť“ vyššími nákladmi na ich uzamykanie? Alebo „zakáže“ PET fľaše a plechovky hádzať do žltých kontajnerov, prípadne výrazne zníži zálohu na povedzme 2 centy za fľašu (plechovku), aby sa ju zberačom nevyplatilo vyberať z kontajnerov? Alebo – naopak – zvýši zálohu povedzme na 50 centov za fľašu (plechovku) – aby sa viac oplatilo PET fľaše(plechovky) zálohovať ako triediť? Budú to však dobré riešenia?!
