V roku 1978 boli Nízke Tatry na ploche 81 095 ha vyhlásené za národný park (NAPANT).
Cestovný ruch prináša do Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) nielen pozitívne, ale aj negatívne vplyvy. Podľa riaditeľa Správy NAPANT Ľuboša Čillaga by preorientovanie sa na ekologický cestovný ruch prinieslo zodpovednejší prístup k ochrane prírody a krajiny.
Za pozitívny vplyv cestovného ruchu dáva Čillag napríklad rast starostlivosti o krajinu, jej údržbu, zintenzívnenie ochrany či snahu o zachovávanie pôvodnej a jedinečnej prírody. „Najvýraznejšími negatívnymi vplyvmi sú premena pôvodného prírodného prostredia na svet turizmu,” skonštatoval s tým, že ide najmä o stratu hodnoty krajiny rastom fragmentácie - budovaním zjazdových dráh, prístupových komunikácií, lanoviek či vlekov. „Toto sa, žiaľ, udialo a deje v Demänovskej doline respektíve v obci Demänovská Dolina,” uviedol Čillag.
Riaditeľ Správy NAPANT priblížil, že do budúcnosti možno devastácii prírodného prostredia predísť uplatňovaním nástroja udržateľného cestovného ruchu, ktorým je ekologický cestovný ruch. Ide o zodpovedný vzťah k prírodným hodnotám, ochrane prírody a krajiny či kultúrnemu dedičstvu, a to aj prostredníctvom územno-plánovacích dokumentácií, ako aj Územných systémov ekologickej stability.
„Nejde tu len o návštevníkov, ale hlavne o regióny a podnikateľov, ktorí vytvárajú ponuku. Ekologický cestovný ruch by mal využívať napríklad ubytovanie v menších ubytovacích zariadeniach s menšou kapacitou s architektúrou a dizajnom zodpovedajúcim s prírodným prostredím, v ktorom sa nachádza,” ozrejmil Čillag.
Dobrým príkladom na liptovskej strane NAPANT-u sú podľa neho napríklad obce Pavčina Lehota a Liptovský Ján. Infraštruktúra sa tam buduje v blízkosti obcí a vlastné územie národného parku slúži pre oddych a relaxáciu návštevníkov.
Starosta Liptovského Jána Juraj Filo zdôraznil, že nakoľko je obec strediskom cestovného ruchu, majú záujem, aby aj životné prostredie bolo pre návštevníkov vynikajúce. „Vybudovala sa napríklad brána do Jánskej doliny, kde je detailne popísané, aké zvieratá žijú v danej lokalite a kde ich môžu stretnúť, ďalší náučný chodník od prameňa Kaďa až do Liptovského Hrádku aj cyklotrasu,” vymenoval.
V obci sa starajú, aby nevznikali čierne skládky. „Pri veľkom počte ľudí sa to nedá úplne obmedziť, no čistotu prostredia sa snažíme maximálne dodržiavať,” uzavrel.
