Zľava: prezident ÚMS Richard Rybníček, primátor Trenčína a viceprezident ÚMS Ján Ferenčák, primátor mesta Kežmarok. Archívna snímka (ON)
ÚMS nesúhlasí s návrhom novely o dani z príjmov z dielne strany Most-Híd. Ten počíta so zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá by sa mala zvýšiť z 19,2-násobku životného minima na 22,7-násobok. Cieľom návrhu má byť zvýšenie životnej úrovne pracujúcich, podľa ÚMS to bude naopak.
Podľa slov prezidenta ÚMS Richarda Rybníčka návrh strany Most-Híd zoberie samosprávam milióny eur, ktoré do rozpočtov dostávajú z podielových daní. „Treba povedať, že tento návrh znižuje kvalitu životnej úrovne obyvateľov miest a obcí. Napríklad v Trenčíne to bude mínus 1,1 milióna eur v rozpočte, v Košiciach mínus šesť miliónov eur, v Bratislave mínus 12 miliónov eur, v Komárne mínus 600-tis. eur. A môžeme takto ďalej pokračovať mesto po meste. Sú to milióny eur, ktoré budú chýbať v rozpočtoch samospráv na služby, pre občanov, ktorí v týchto mestách žijú. Preto hovorím, že tento návrh reálne zníži úroveň života občanov v mestách a obciach,“ skonštatoval prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček po utorkovom rokovaní prezídia únie v Komárne.
Podľa Rybníčka je návrh Mosta-Híd príkladom toho, že sa centrálna vláda a politické strany stavajú k mestám a obciam povýšenecky. „Berú nás len ako nejakých podriadených, ktorým prostredníctvom svojich rozhodnutí niečo prikazujú, a keď im povieme, aké dôsledky to má na občanov, tak nám povedia, že sa s tým máme vyrovnať. Tí v Národnej rade SR, ktorí takéto zákony prijímajú, nerozumejú životu ľudí v mestách a obciach, oni nevedia, akí ľudia v nich žijú a ako samosprávy fungujú,“ povedal Rybníček.
Primátor Hlohovca Miroslav Kollár pripomenul, že zvýšením daňového základu sa do istej miery zvýšia ľuďom príjmy. „Na druhej strane však budú možno musieť dať 300 eur na opatrovateľku pre deti, ktoré sa im nedostanú do škôlky, pretože samospráva nebude mať na to, aby zvyšovala kapacity materských škôl,“ vysvetlil.
Podľa Rybníčka neobstoja ani argumenty, že samosprávy vďaka vyššiemu výberu daní dostávajú do svojich rozpočtov viac peňazí. „Áno, v Trenčíne sa ten príjem za posledné roky zvýšil o 2,7 milióna eur. Ale chodníková novela, teda povinnosť samospráv zabezpečovať zimnú údržbu komunikácií, obedy zadarmo, zvýšenie platov zamestnancov, náklady na GDPR, zvýšenie poplatkov za likvidáciu odpadu, rekreačné poukazy či príplatky pre zamestnancov a ďalšie zákonné povinnosti nám zvýšili náklady o štyri milióny eur,“ zdôraznil Rybníček. Ako pripomenul, ÚMS sa obráti listom na predstaviteľov politických strán a o novele zákona o dani z príjmov s nimi chce ešte rokovať.
Prezídium ÚMS sa v Komárne venovalo aj návrhu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030, ktorú pripravil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. „Chceme, aby tento dokument jasne pomenoval aj rozdelenie kompetencií v štátnej správe a samospráve a zároveň aj spôsob financovania, pretože to v ňom nie je. Nie je v ňom napísané, kto bude mať aké kompetencie a ako bude financovaná celá štátna a verejná správa. A boli by sme radi, keby sa v tomto dokumente počítalo so zmenou územného členenia Slovenska a s tým, že mestá budú prirodzenými centrami budúceho rozvoja slovenských regiónov. Pracujeme s tézou, že kompetencie vyšších územných celkov by zvládli aj mestá a obce v širších mestských regiónoch,“ uviedol Rybníček.
