Katarina Karlecik: Svadba. Ilustračný výrez, zdroj: Naivna Umetnost Kovačica
Počet prvkov slovenského pôvodného umenia, ktoré sú zapísané vo svetovom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, by mohol byť v roku 2020 opäť bohatší.
Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková (Smer-SD) avizuje, že v spolupráci so zástupcami Srbska by sa mal návrh na zápis týkať aj kovačického insitného umenia z prostredia Slovákov z Vojvodiny.
Prísľub o iniciovaní návrhu prišiel zo srbskej strany počas tohtoročnej návštevy Laššákovej v Srbsku. "Počas osláv Medzinárodného dňa materinského jazyka v Kovačici som sa stretla so srbským ministrom kultúry Vladenom Vukosavljevičom. Pán minister mi dal verejný prísľub o iniciovaní zápisu kovačického insitného umenia do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2020," informovala šéfka slovenského rezortu kultúry.
Išlo by už o ôsmy zápis so slovenským pôvodom vo svetovom zozname. Doteraz posledným je Drotárstvo, ktoré zapísali do zoznamu 12. decembra 2019 v kolumbijskej Bogote. Do zoznamu sa v predchádzajúcich rokoch dostali Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), Horehronský viachlas (2017) a spoločne s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a Nemeckom Modrotlač (2018).
Kovačické insitné umenie sa vyvíjalo od konca tridsiatych rokov 20. storočia, jeho oficiálny vznik sa datuje do 50-tych rokov. V roku 1952 sa uskutočnila prvá výstava insitných maliarov z Kovačice. Od roku 2012 je kovačické insitné umenie zapísané v srbskom národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva.
