Bratislavský magistrát sa po rokoch bude venovať poplatku za rozvoj

Keď nám na ulici vyrastie nová budova, tešíme sa, že naše okolie ožilo a neďaleký objekt sa po rokoch chátrania stal konečne funkčným projektom v našej časti mesta. Niekedy pribudnú aj kvalitné verejné priestory, alebo zrekonštruované cesty, inokedy je nová stavba obklopená rozbitými chodníkmi, poškodenými lavičkami a neďaleký park by si po dvadsiatich rokoch zaslúžil rekonštrukciu. Čo môže za túto disharmóniu medzi novou výstavbou a jej bezprostredným okolím? Ako môže mesto udržiavať krok s modernizáciou aj bez miliónov, ktoré nemá na účtoch?

Odpoveď na tieto otázky ponúka Inštitút urbánneho rozvoja už od svojho vzniku, niektorí jeho členovia ešte skôr. Už pred deviatmi rokmi predstavil Ing. arch Drahan Petrovič (jeden zo zakladajúcich členov IUR) vtedajšiemu bratislavskému primátorovi Andrejovi Ďurkovskému princípy poplatku za rozvoj, ktorý sa úspešne využíva v kanadskom Vancoveri. Obdobne sa uplatňujú príspevky v Škandinávii, USA a iných krajinách . Aj vďaka tomu patria Vancouver, Mníchov či Auckland na prvé priečky rebríčka miest s najvyššou úrovňou a kvalitou života.

„Potreby mesta sa vo Vancouveri financujú z dvoch zdrojov – z daní obyvateľov a z príspevkov developerov. Dane však aj tam pokrývajú len nevyhnutný chod mesta. A, samozrejme, žiadny politik ich radikálne nezvýši. Mesto uskutočňuje svoj rozvoj práve za pomoci príspevkov od developerov. Je pravidlom, že výrazne sa skvalitňuje len tá časť mesta, kde sa umiestňuje nový development a obyvatelia toto pravidlo rešpektujú. Príspevky majú teda aj iný význam – pomáhajú v území presadzovať novú výstavbu,“ uviedol autor myšlienky aplikovania poplatku za rozvoj na Slovensku, architekt Drahan Petrovič, ktorý pôsobil niekoľko rokov v kanadskom Vancouveri.

Ako by poplatok za rozvoj pomohol mestám a obciam na Slovensku?

Návrh konceptu poplatku za rozvoj z dielne IUR odbúrava doterajší nedostatok pravidiel a parazitovanie medzi mestom a stavebníkom navzájom. Zavedením tohto poplatku by sa vniesli pravidlá pri výstavbe nových projektov, keď každý stavebník si bude môcť jasne nastaviť financovanie projektu bez toho, aby samospráva ad hoc žiadala doteraz nezmienené neočakávané požiadavky. Na druhej strane by mala obec presnú predstavu, koľko financií s novým bytovým domom či výstavbou nových rodinných domov príde do kasy samosprávy.

­„Cieľom návrhu zákona o miestnom poplatku za rozvoj je zavedenie pravidiel pri prispievaní na rozvoj infraštruktúry. Zákon by mal zabezpečiť, aby prispieval každý, kto akýmkoľvek spôsobom prináša do súčasného prostredia „záťaž“ vo forme novej výstavby. Aby bol poplatok férový, tak by mali prispievať všetci, to znamená tak stavebník napr. jedného rodinného domu, ako aj developer budujúci novú štvrť so stovkami bytov. Samozrejme, každý proporčne k množstvu nadzemnej podlažnej plochy, ktorú do prostredia umiestňuje,“ uviedol architekt Drahan Petrovič, spoluzakladateľ IUR.

Prečo Zákon o miestnom poplatok za rozvoj stále neexistuje?

Pracovnú verziu zákona o miestnom poplatku pripravila Únia miest Slovenska (v spolupráci s IUR), ktorú následne ďalej rozpracovali na Ministerstve financií SR ešte v rokoch 2013 a 2014. Zástupcovia samospráv ako aj developeri už majú za sebou prvé debaty o tom, čo je v návrhu nevyhnutné upraviť, aby bol funkčný a nediskriminačný. Pozitívne, ale aj s určitou opatrnosťou, vnímajú návrh zákona aj developeri. Vítaným prínosom zákona je skutočnosť, že vnesie do procesu výstavby poriadok a rovnaké pravidlá pre všetkých, môže však spôsobiť zvýšenie cien bytov ako aj iných stavieb. Dnes je okolo zákona mierny šum a s ohľadom na blížiace sa voľby je pomerne citlivou politickou témou.

„Jednými z najdôležitejších častí zákona, ktoré ešte nie sú definitívne upravené, je určenie  maximálnej výšky sadzby poplatku, ako aj zapracovanie možnosti „započítateľnosti“,“ uviedol Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ IUR.

Započítateľnosť definuje, že nie vždy je nevyhnutné, a tiež efektívne, finančné plnenie. Tento model je win-win pre obe strany. Samospráva napríklad nemusí robiť výberové konanie na výstavbu križovatky a dohliadať na termíny dostavby projektu, ale môže ju popri výstavbe urobiť za obec stavebník. Na druhej strane si bude môcť túto investíciu stavebník odpočítať z hodnoty, ktorú by mal v rámci poplatku za rozvoj odviesť do pokladne obce. Závisí od dohody medzi samosprávou a stavebníkom, či bude poplatok za rozvoj finančným príspevkom obci, alebo zrealizované dielo na kľúč. Dôležité však je, že každý stavebník bude obci prispievať rovným dielom určeným na základe hrubej nadzemnej podlažnej plochy novej stavby. Ak by započítateľnosť neexistovala, hrozili by prípady, keď stavebník zrealizuje mestom požadované investície do verejnej infraštruktúry a zároveň by bol povinný platiť aj poplatok (čo by neprimerane zvýšilo cenu stavby).

Projekty, ktoré ročne odovzdajú developeri bratislavskému magistrátu alebo mestským častiam, už aj dnes dosahujú hodnotu v miliónoch eur.