Snímka zdroj: (BSK).
Zástupcovia 89 samospráv – župy, miest a obcí – sa zhodli na tom, že kraj potrebuje viac európskych peňazí. Apelujú na európske inštitúcie, aby schválili presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji.
Dopravné kolóny, nedostatok miest v škôlkach a školách, starnúca populácia, vysoký vek lekárov, ale aj zhoršujúca sa kvalita životného prostredia či vysoká energetická náročnosť. To sú len niektoré z alarmujúcich problémov, ktoré sužujú Bratislavský kraj.
„Územie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) dlhodobo čelí závažným štrukturálnym a systémovým výzvam v doprave, životnom prostredí, vzdelávaní, sociálnej starostlivosti či zdravotníctve, ktoré nie je možné efektívne riešiť bez externých finančných zdrojov,“ vyhlásil Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
Každoročný priemerný nárast o 8000 nových obyvateľov kraja vytvára enormný tlak na základnú infraštruktúru, ktorá je významne kapacitne poddimenzovaná a kvôli obmedzeným možnostiam čerpania externých zdrojov trpí závažným modernizačným dlhom. Chýba napríklad 360 tried základných škôl a 2500 miest v materských školách. Až 95 % zariadení sociálnych služieb je zriadených veľkokapacitnou formou a v niektorých častiach okresov Malacky a Senec je významne obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Zároveň je Bratislavský kraj najrýchlejšie starnúcim regiónom s najvyšším podielom všeobecných lekárov v dôchodkom veku v SR.
Do metropolitného regiónu denne cestuje alebo ním prechádza 140 000 ľudí z iných regiónov využívajúcich predovšetkým individuálnu automobilovú dopravu, ktorá tvorí podiel až 73 % na celkovej doprave kraja. Najfrekventovanejšie úseky ciest II. a III. triedy dosahujú intenzitu častí diaľnice D1 v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji - až 23 500 áut za deň. Emisie z automobilovej dopravy dnes predstavujú takmer 40 % z celkového objemu emisií tvorených automobilovou dopravou Slovenska. Táto záťaž ešte viac zvýrazňuje potrebu rozvoja verejnej osobnej dopravy - obzvlášť koľajovej, ako aj vybudovania mestských obchvatov.
Bratislavský kraj čelí obrovským výzvam aj v oblasti ochrany životného prostredia. Spomedzi slovenských krajov je energeticky najnáročnejší a spotrebuje až štvrtinu celkovej energetickej spotreby SR. Produkuje druhé najväčšie množstvo komunálneho odpadu. Takmer 25 % všetkých obcí Bratislavského kraja nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu, pričom na území kraja sa nachádza najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe – Žitný ostrov.
„Európska komisia už tretie programové obdobie vníma Bratislavský kraj ako tzv. viac rozvinutý región. Kritériá Európskej komisie však nezohľadňujú reálnu kvalitu života, nezarátavajú stovky tisíc ľudí, ktorí do hlavného mesta a regiónu dochádzajú alebo tu žijú bez trvalého pobytu. Pri klasifikácii regiónu sa počíta s priemernou paritou kúpnej sily pre celé Slovensko. Zjednodušene, predpokladá sa, že za rovnaké peniaze dokážeme nakúpiť rovnako veľa v Bratislave ako inde na Slovensku. V skutočnosti vieme, že náklady na život, najmä bývanie, sú v hlavnom meste a okolí násobne vyššie. Je teda jasné, že v tomto vzorci je chyba,“ vysvetlil primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Bratislava má získať férový podiel z eurofondov, ktorý odzrkadľuje skutočné pomery, problémy, kvalitu života a rozpočet nášho mesta. Nové eurofondy chceme využiť na projekty, ktoré budú prispievať k plneniu klimatických záväzkov Slovenska. Ide o investície do udržateľnej verejnej dopravy, najmä modernizácií električkových tratí,“ dodal Vallo.
