Architekt dediny Michal Šarafín sa zaoberá jej štúdiom aj zveľadovaním. (Foto: Pixabay.com, I. Pašmík)
Projekt Zelená dedina je určený samosprávam našich dedín. Je to projekt záhradnej architektúry zameraný na inováciu zelenej infraštruktúry verejných priestorov - prinesie viac kvetín na ulice, dedina sa stane záhradou.
Výsledkom bude dedina spokojnejších ľudí, pocit lepšieho domova, dedina ako rozprávka, vzrastie hrdosť na svoju dedinu.
Samosprávy dedín právom očakávajú nový impulz, ako zlepšiť život vo svojej dedine. Jednou z možností je zlepšiť tvár dediny. Krajšia dedina je dobrá investícia, patrí a slúži všetkým, zahreje na duši každého, kto prežíva, čo vidí. Nie je to stratená investícia, projekt bude skúškou súdržnosti dediny, no aj školou vnímavého jednotlivca. Kvet na verejnom priestranstve preveruje kultúrnosť ľudí dediny. Mnohé z nich to už poznajú, mnohé ďalšie dediny využijú projekt na svoju chválu. Zelená dedina je projektom „krajšej“ budúcnosti, objatie prírodou zvýši príťažlivosť dediny na rozdiel od chladného mesta.
Projekt v sebe skrýva tajomstvo funkčných súvislostí, nové úpravy vstúpia do dediny s novým funkčným poslaním. Zlepšia kvalitu životného prostredia najmä tam, kde je dedina ohrozená emisiami dopravy, tam je tento projekt najúčinnejší. Projekt je už predmetom overenia v Dvoroch nad Žitavou, v Maduniciach či vo Vozokanoch pri Galante. Ochrana proti vplyvu emisií stojí na prvom mieste samosprávnych záujmov, pretože zdravotné dôsledky emisií sú alarmujúce. Cesty nepreložíme, ochrannú zeleň vieme však vysadiť, premyslene a s novým funkčným dosahom. Projekt má charakter udržiavacích prác, je v kompetencii samosprávy. Nositeľom projektu je filtrácia vzduchu a odhlučnenie tranzitnej dopravy pomocou živého elementu – zelenej steny. Tá sa stane prostredníctvom záhradnej architektúry novým znakom dediny.
Nová zeleň vstúpi najmä do ulíc, ulice zväčšia rozmer domova, zeleň osloví každého majiteľa domu, zmení jeho názor na predzáhradku a najmä na to, ako vyriešiť hranicu súkromia a verejného priestoru. Ulica, ktorú dotvorí projekt zelenej dediny, bude tak novou výzvou pre majiteľov domov. Projekt vždy individuálne dorieši situáciu každej ulice, nastolí dohovor o tom, ako zosúladiť predné ploty domov, ponúkne nový dopravný poriadok na ulici. Funkčné triedy komunikácií sú rôzne, preto projekt logiku úprav založí na ich dopravnej inovácii. Budúcnosť dediny nedovoľuje vyhnúť sa riešeniu tejto úlohy, stavom ulíc naša dedina najväčšmi zaostáva za Európou. Mnohé ulice čakajú na vybudovanie kanalizácií, ale najmä aj na preloženie vzdušných sietí pod zem. Projekt určí šírku ciest a vstupov, navrhne, čo treba vysadiť, o čo sa budú užívatelia ulíc starať, čo bude vizitkou ich domova. Ulica sa stane súčasťou ich domu.
Projekt je postavený na dvoch úrovniach, na úrovni architektúry (funkcia prostredia) a na úrovni sadovníctva (druh a spôsob výsadby). Projekt bude „predpisom“ na realizáciu navrhovaných úprav. Projekt „zelená dedina“ odhaľuje osobitosť každej dediny. Ide o inováciu zelenej infraštruktúry diferencovanú povahou krajiny, historickým charakterom sídla či hospodárskym programom rozvoja dediny. Zelená infraštruktúra reaguje aj na víziu dediny, je neoddeliteľnou súčasťou „reklamy“ rekreačnej dediny. Projekt zaujme individuálne stanovisko k priestranstvám určeným potokom, verejnými budovami, pamiatkami, kostolom. Nositeľom projektu sú parky v správe obce, navrhne ich využitie a poslanie pre „zdravý“ život jej obyvateľov.
Príprava projektu sa začína diskusiou nad konceptom architekta (funkčná logika projektu), a rozhodovaním o finančných nákladoch (realizácia projektu). Príprava projektu si vyžaduje čas a peniaze na spracovanie „strategickej“ štúdie, ktorá názorne predstaví obraz nových úprav verejných priestorov s výhľadom do budúcnosti. Myslím si, že takýto projekt patrí do každej dediny.
Do Maduníc som priniesol nápad oslavujúci domácu tradíciu, ide o motív námestia identifikujúci obec pred regiónom. Oslava „cibuľového“ symbolu predstavuje pokus nájsť výtvarný motív nového námestia (cibuľa - veľká čarodejnica, amulet zdravia). Nakreslil som tvar vytvorený zo sukníc, vertikálne zrezaný do lupienkov. Tak sa objavila figúra symbolu zdravia, malá, väčšia, najväčšia, jedna alebo zostava viacerých. Figúra môže lupienok premeniť na chrlič vodného závoja. Zrodil sa prvý nápad – pokus osloviť a prekvapiť, stáva sa podnetom ďalšieho výtvarného formovania, hľadá si svojich obdivovateľov a podporovateľov. Diskusie rozhodnú o jeho osude.
Pripomínam (zámerne teraz ako aj v predchádzajúcich článkoch), že vedome či nevedome sme vstúpili do doby, ktorú svet označuje ako spoločnosť orientovanú na zážitky. Významnú rolu má v tom aj architektúra. Od architektúry právom očakávame zážitky, všade, aj na dedine. Ide o estetizáciu každodenného života ako súčasti spoločenského pokroku, orientáciu na zážitky ako neoddeliteľnú súčasť hľadania šťastia (G. Schulz, 1995). Architektúra patrí aj na dedinu ako prejav moderného spôsobu jej života. Námestie vytvára kultúrnu značku každej dediny, jeho poslaním nie je len služba miestnej komunite, ale aj regionálnej. Námestia v dedinách okolo Piešťan môžu vytvárať integrovaný kultúrny produkt, a to na základe spoločného Katalógu „letného festivalu“ svojich tradícií v podobe ľudovej tvorivosti na námestiach, produkt autentického prejavu. Je to podnet na kultúrnu prezentáciu regiónu – IROP 2014/2020. Budovanie námestí v dedinách nemá len lokálny dosah, pod námestím hľadajme aj kultúrnu službu regiónu.