MŽP vníma pokles množstva vody v krajine ako dôsledok klimatickej zmeny

Rezort tak reagoval na Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý upozornil, že na Slovensku za posledných desať rokov klesá množstvo podzemnej aj povrchovej vody.

Ministerstvo vypracovalo národný akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP) a schválila ho vláda. Okrem iného sa zameriava aj na vodný režim či vodné hospodárstvo. Envirorezort ďalej poukazuje, že vypracoval koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Tá ustanovuje opatrenia v boji proti suchu a nedostatku vody v oblasti hospodárenia s vodou v krajine. Cieľom je, aby krajina bola schopná zadržiavať vodu, plnila ekosystémové služby a zaistila bezpečnosť a ochranu obyvateľov.

Tento stav plánuje MŽP dosiahnuť určením hierarchie zásahov do krajiny. "Prvou prioritou bude spomaľovanie odtoku vody, druhou opatrenia na znižovanie kulminačného prietoku - splošťovanie prietokovej vlny a nakoniec aj realizácia opatrení na ochranu pred povodňami priamo na vodnom toku," tvrdí MŽO.

Posledné desaťročia ukázali, že urbanizácia a rozširovanie sídiel do krajiny prináša zmeny v odtokovom režime, konštatuje MŽP. Koncepcia tiež rieši hospodárenie s vodou v mestách a obciach. Zavádza podľa rezortu nový prístup k hospodáreniu so zrážkovými vodami. "Ide o odlíšenie zrážkových vôd od odpadových vôd, podporu postupov opätovného využitia zrážkových vôd a projektov na zadržiavane zrážok," uviedli z MŽP.

Zároveň pripomína, že z hľadiska udržania vody v krajine majú nenahraditeľnú úlohu lesy a ich vodozádržná funkcia. V prírodnom lese voda vsakuje hlbšie a zachytí na dlhší čas viac vody ako konvenčne obhospodarovaný les. "Dôvodom je, že v prírodnom lese je oveľa väčší objem humusovej vrstvy pôdy a menší podiel hrubých pórov. Naopak, v konvenčne obhospodarovanom lese je humusovitá vrstva tenšia s veľkým podielom makropórov, do ktorých sa voda rýchlo dostane pri zrážkach do plytšej hĺbky, ale zároveň aj rýchlejšie odteká bokom a odparí sa (nezdrží sa)," vysvetlilo MŽP.