Ilustračná snímka.
Environmentálny projekt Recyklohry a Zelený vzdelávací fond zapojil žiakov, študentov, učiteľov, rodičov a samosprávy do výsadby stromov. Dve tisícky vysadených stromov ozdravia Slovensko aj napriek online výučbe.
Druhý ročník environmentálnych vzdelávacích aktivít zameraných na klimatickú zmenu sa aj v uplynulom školskom roku spojil s výsadbou stromov. Úloha Čo s klimatickou krízou? poukázala na pozitívne dôsledky ľudskej činnosti na životné prostredie a zároveň do terénu po celom Slovensku pritiahla všetky vekové skupiny.
Vynikajúce výsledky sa podarilo dosiahnuť vďaka úsiliu pedagógov, ktorí aj napriek náročným podmienkam v čase koronakrízy dokázali motivovať žiakov a študentov a do vysádzania stromov sa zapojilo 167 škôl.
„Uvedomujeme si význam lesov nielen ako surovinovej základne, ale aj ako regulátora klimatických a vodných pomerov a zastavenia zhubných účinkov erózie pôdy,“ upozorňuje Jana Krížová, koordinátorka projektu na ZŠ Sama Cambela v Slovenskej Ľupči. Spolu s koordinátorkou Zuzanou Fillovou úspešne motivovali svojich študentov na výsadbu 350 sadeníc duba zimného a smrekovca opadavého.
Recyklohry však neustávajú a pripravujú nové formáty. Po klimatických zmenách sa deti v školskom roku 2021/2022 dozvedia viac o bioodpade a jeho spracovaní. Do školského recyklačného programu v spolupráci so Zeleným vzdelávacím fondom je zapojených 1 251 škôl – od materských až po stredné.
„Zvyky sa u detí vytvárajú už v ranom detstve, a ak zanedbáme toto obdobie, nesprávne návyky sa menia ťažko. Recyklohrami sa snažíme viesť deti k ochrane životného prostredia hravými spôsobmi už od škôlky až po stredoškolákov,“ zdôrazňuje Ronald Blaho, konateľ ASEKOL SK.
Klimatické zmeny sa čoraz intenzívnejšie prejavujú aj na Slovensku. Narastá počet tropických dní, dlhé obdobia bez zrážok striedajú krátkodobé intenzívne dažde.
Práve výsadba stromov a zalesňovanie patria k najpopulárnejším formám znižovania vplyvov klimatickej zmeny. Stromy okrem produkcie kyslíka ochladzujú prostredie, zadržiavajú vodu a sú zároveň domovom mnohých druhov živočíchov.
Jeden hektár vysadeného lesa môže za rok naviazať z ovzdušia až 15 ton oxidu uhoľnatého.
