100. výročie uvedenia do prevádzky leteckej linky Praha - Bratislava - Košice

Poštová známka rozmerov 30 × 30 mm vrátane perforácie vychádza vo forme tlačového listu so 40-timi známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Motívom poštovej známky je lietadlo Aero 14, ktoré ako prvé letelo na tejto leteckej linke a mapa Československa s motívom slovenských hôr.

Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 3. mája 2024 a domicilom mesta Bratislava. Motívom FDC je lietadlo Aero 14 na letisku v Košiciach. FDC pečiatka zobrazuje historické lietadlo. FDC vytlačila technikou oceľotlače spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je akad. mal. Marián Komáček. Autorom rytiny FDC je František Horniak.

Rok 1924 je spojený s obdobím začiatkov pravidelnej leteckej dopravy v Československu. Hoci pokusné lety sa uskutočnili už i v roku 1923, 5. máj 1924, keď Československé státní aerolinie (ČSA) otvorili pravidelnú linku na trase Bratislava – Košice – Bratislava, je dňom, ktorý sa považuje za začiatok pravidelného leteckého spojenia východoslovenskej metropoly s domácimi a postupne aj zahraničnými letiskami. Pozrime sa stručne na okolnosti vzniku prvej leteckej linky do Košíc.

Budovanie siete liniek malo svoju logiku, danú podlhovastým pôdorysom mladého československého štátu. Vláda sa usilovala čím skôr vytvoriť akúsi transverzálnu sústavu štyroch letísk, ktorá na západe začínala Prahou, pokračovala letiskami v Bratislave a Košiciach a v budúcnosti mala končiť letiskom v Užhorode. Poznamenávame, že linka bola neskôr rozšírená o spojenie do Brna (1926) a 6. mája 1929 až do Užhorodu.

Na otvorení linky z Bratislavy do Košíc sa začalo intenzívne pracovať prakticky po otvorení linky z Prahy do Bratislavy. Ako istú nepriazeň osudu možno spomenúť fakt, že otvorenie prvej linky bolo plánované na 28. október 1923, teda na piate výročie vzniku samostatného štátu. Počasie však „rozhodlo“ inak a premiérový let musel byť odložený na 29. október. Podľa dobovej tlače však 5. mája 1924 už všetko klapalo ako malo a na trávnatej ploche košického letiska sa medzi niekoľkými vojenskými lietadlami objavilo jediné civilné lietadlo.

Išlo o jednomotorový dvojplošník typu A.14, ktorý bol upravenou verziou nemeckého lietadla Brandeburg CI, vyvinutého počas prvej svetovej vojny. Lietadlo A.14 malo rozpätie horného krídla 12,3 m, dolného krídla 11,75 m, dĺžku 8,4 m, výšku 3,13 m a poháňal ho šesťvalcový vodou chladený piestový radový motor, ktorý vyvíjal maximálny výkon 170 kW, čo postačilo na dosiahnutie maximálnej rýchlosti 170 km/h. K nízkej hmotnosti (len 933 kg) prázdneho lietadla prispelo najmä to, že krídla i trup boli zhotovené z dreva a potiahnuté plátnom. Maximálna vzletová hmotnosť bola 1 275 kg. Na vzlet potrebovalo rozjazd len 45 m, dojazd pri pristátí bol 60 m. V rokoch 1924 - 1925 bolo lietadlo A.14 hlavným typom v lietadlovej flotile ČSA. Pre úplnosť doplníme informáciu, že let absolvovalo lietadlo Aero A.14 s výrobným číslom 09 a registračnou značkou L-BARG. Inauguračný let na novej pravidelnej linke z Košíc do Bratislavy a späť bol významnou udalosťou nielen pre Košice a východné Slovensko, ale pre celé Slovensko.

Ing. Rado Mlýnek