ZMOS: Nový školský rok zvýši finančnú záťaž pre samosprávy

Zástupcovia strešnej samosprávnej organizácie zároveň zdôraznili, že zvýšené povinnosti, ktoré nie sú plne finančne kryté zo strany štátu, si môžu vynútiť nepopulárne opatrenia.

Predseda ZMOS-u Jozef Božik pripomenul, že okrem zvyšovania platov v školách budú musieť mestá a obce vytvárať v škôlkach a školách nové pracovné pozície, súvisiace s inklúziou. Uistil, že napriek zvýšeným nákladom nepríde k rušeniu zariadení, nie je však vylúčený nárast poplatkov. "Nemáme žiadne avízo, že by niekto išiel rušiť materskú školu, nič také ani nechceme, v niektorých častiach Slovenska sa však musia občania pripraviť na to, že poplatky sa budú zvyšovať," upozornil.

Božik v tejto súvislosti upozornil na zavádzajúci charakter vyjadrení, ktoré deklarujú lepšiu finančnú situáciu samospráv. "Z tých najhorších čísiel nám síce pomohlo to, že samosprávy dostali naraz vyplatenú čiastočnú kompenzáciu z výpadku 750 miliónov eur, ktoré súvisia s rozhodnutiami vlády," priznal predsedu ZMOS-u. Vysvetlil, že zdroje pomáhajú samospráve pokryť zvýšené výdavky platov v školských zariadeniach, nekryjú však ďalšie povinnosti, súvisiace so zvyšovaním platov vo verejnej správe či drahšími energiami a prevádzkou služieb.

Podpredsedovia ZMOS-u Martin Červenka a Božena Kováčová poukázali na to, že ak so zvyšovanými nákladmi na nové povinnosti budú zápasiť mestá, v ešte horšej situácii sa ocitnú malé obce, ktoré majú výrazne limitované zdroje. "V obciach, ktoré majú menšiu škôlku, alebo len prvostupňovú základnú školu, majú už teraz veľký problém s tým, ako vyjsť, no napriek tomu chcú zachovať tieto služby a nedopustiť, aby museli malé deti cestovať do susedných obcí," zdôraznil Červenka. "Ak by sme mali zo štátu pokryté zvýšené náklady, nemali by sme problém, keďže to však musíme suplovať z vlastných zdrojov, to dokáže skôr mesto ako malá obec," uviedla Kováčová.

Nová legislatíva, zavádzajúca mestám a obciam nové povinnosti a zvýšené náklady sa preto podľa nich nemôže prijímať bez konzultácie so samosprávami, nevyhnutnou je však aj celková zmena financovania samospráv, približujúca disponibilné zdroje slovenských miest a obcí tým, s ktorými môžu narábať napríklad samosprávy v Českej republike. "Ak tam majú o 50, niekde až o 200 percent viac peňazí, nemožno sa čudovať, že tam dokážu zmodernizovať svoje verejné priestory, skvalitňovať svoje služby a my, naopak, investičný a modernizačný dlh tlačíme stále pred sebou," argumentovali zástupcovia ZMOS-u.