Počas starodávnych podpolianskych Vianoc jedli ľudia na Štedrý večer sedem a v niektorých domácnostiach aj deväť chodov. Neboli však také veľké, ako ich máme v súčasnosti. Významným jedlom bola cez sviatky aj krupicová kaša so škoricou.
TASR to povedala Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry (CTK) v Detve. Ako ďalej uviedla, súčasťou večere boli strukoviny, oblátky, opekance s makom i kapustnica. "Dávali to do veľkých mís, ktoré postavili na stôl a všetci si z nich brali. Pod Poľanou pripravovali aj baby, okrúhly kysnutý koláč z bielej múky," objasnila s tým, že to bol taký chlieb, ktorý zajedali s kapustnicou. Katolíci ho po polnoci jedli aj s klobásou alebo šunkou. Jeho tvar symbolizoval celistvosť i kolobeh života. Zároveň bol pletený, čo bolo znakom súdržnosti. "Makové jedlá zas znamenali hojnosť a aj ochranu proti strigám," spresnila.
Aby nikto neodchádzal počas večere od stola, naukladali naň všetky jedlá, ktoré mali v ten večer zjesť. Súčasťou boli aj med, jablká, oriešky, cesnak, ryby a hriatô. Pre chlapov aj pálenka, pre ženy domáce víno a pred deti voda z hrušiek alebo sliviek.
Podpolianske múzeum v Detve pripomína, že stôl zvykla gazdiná prikryť ľanovým obrusom. Do každého rohu podeň ukryla predmety, ktoré mali rôzny magický význam na nadchádzajúci rok. Pod jedným bolo zrno pre dobrú úrodu, v druhom roku bol pudilár, aby mala rodina dostatok peňazí. V ďalšom cesnak pre dobré zdravie a v poslednom kúsok chleba, aby doma nikdy nechýbal. Na stole bol krížik, svätená voda a sviečka, čo bola väčšinou petrolejová lampa. "Nohy stola obkrútili reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy, aby ich počas roka neboleli," približuje.
Súčasťou večera bolo umývanie vodou z potoka v nádobe na dojenie, vystriedala sa celá rodina. Otec ako prvý do nej nebadane vhodil pár mincí, ktoré neskôr odniesli do kostolnej kasičky. Potom gazda vzal svätenú vodu a všetky jedlá na stole posvätil. Každému urobil krížik na čelo, aby bol celý rok taký dobrý ako med. Neskôr sa pomodlili Otčenáš, Zdravas, Verím v Boha, Sláva. Po večeri spoločne spievali vianočné pesničky a po nich si deti začali hľadať darčeky. "Samozrejme, ak si ich rodina mohla dovoliť. Po večeri, ešte pred polnocou, sa chodilo po spievaní," uzatvára múzeum.
