Združenie miest a obcí Slovenska sa listom obrátilo na ministra financií s požiadavkou na rozviazanie rúk pri hospodárení samospráv v ďalších rokoch. A to voľnejším využitím rezervného fondu rozpočtov miest a obcí.
Hospodárenie miest a obcí na Slovensku však aj v budúcom a ďalšom roku stále budú ovplyvňovať prinajmenšom dva faktory: významný prepad niektorých nedaňových bežných príjmov a neistota pri zostavovaní rozpočtov a pri plánovaní niektorých nedaňových bežných príjmov. Jedno z východísk, ktoré v zmene situácie vidí Združenie miest a obcí Slovenska je rozviazanie rúk samosprávam pre budúci kalendárny rok predĺžením výnimky z tzv. Lex CORONA o dva roky.
„Mestá a obce v tejto ťažkej dobe sa snažia udržiavať zamestnanosť a nepristupovať k opatreniam, ktoré by znamenali tak prepúšťanie zamestnancov, ako aj výrazné znižovanie ich príjmov počas karanténnych a obmedzených výkonov. Nepochybujem o tom, že tým pomáhame aj vláde lepšie prekonať tieto ťažké časy s čo najlepšou akceptáciou opatrení verejnosťou. Na základe toho uvítame, ak nám rezort financií rozviaže roky pri úhrade bežných výdavkov z rezervného fondu o dva roky,“ hovorí Martin Chren, starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov, ktorý sa v Združení miest a obcí Slovenska venuje tejto agende.
Podľa uvedeného zákona: „Obec a vyšší územný celok môže počas obdobia pandémie až do 31. decembra 2021 na základe rozhodnutia zastupiteľstva použiť na úhradu bežných výdavkov prostriedky rezervného fondu, kapitálové príjmy a návratné zdroje financovania, pričom tento postup sa nepovažuje za porušenie osobitného predpisu.“ Práve predĺženie tohto obdobia o dva roky pomôže mnohým mestám aj obciam ľahšie zvládať mimoriadne náročnú finančnú aj ekonomickú situáciu. Martin Chren v tejto súvislosti dodáva: „Hoci naplnenie daňovej prognózy sa najmä pri dani z príjmov fyzických osôb javí ako stabilné, takmer všetky obce na Slovensku trpia prepadom bežných príjmov. Ide napríklad o straty z príjmov z prenájmu, veľmi výrazné prepady tržieb v preprave z dôvodu poklesu počtu cestujúcich, straty na príjmoch z poplatkov pre školy, škôlky, školské družiny, výpadky tržieb komunálnych podnikov z dôvodu karantény zamestnancov a následne znížených výkonov, a podobne. Zároveň platí, že pandémia spôsobila aj tlak na zvýšenie súvisiacich bežných výdavkov (nákupy zásob ochranných pomôcok a pod.) Toto je časť z argumentov, na ktoré by mal rezort financií prihliadať pri našej požiadavke.“
Táto výnimka nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet. ZMOS pritom zdôrazňuje, že v mene viac ako 95 % členskej základe nežiada o žiadnu priamu finančnú dotáciu, len o mierne uvoľnenie rúk v tejto ťažkej dobe, ktoré sa už osvedčilo v tomto roku. Predĺženie o dva roky je odôvodnené pretrvávajúcou nestabilnou situáciou (najmä prebiehajúcou ďalšou vlnou epidémie), ktorá komplikuje odhady pri zostavovaní rozpočtu, ako aj tým, že návrat do pôvodného stavu pri niektorých druhoch príjmov (prenájmy, návrat cestujúcich do verejnej dopravy, a pod.) bude mať v (dúfajme čoskoro) post-pandemickej dobe len postupný nábeh.
Autor: Michal KALIŇÁK, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS
