Na snímke účastníci pietneho aktu stoja v okolí pamätníka obetí rómskeho holokaustu. FOTO TASR - Radovan Stoklasa.
Trinásť ľudí, z toho štyri deti, zavraždili nacisti 6. novembra 1944 vo Valaskej Belej (okres Prievidza). Miestne obete rómskeho holokaustu si v stredu pripomenula verejnosť pri masovom hrobe v miestnej časti Škrípovo.
"Boli to ľudia, ktorí nikomu nič neurobili, a jediným ich nešťastím bolo, že to boli Rómovia. Žili v dedine v symbióze s ostatným obyvateľstvom. Bývali v časti, ktorá sa volala Nová Pešť. Bolo tam niekoľko domčekov a rodín. Tieto rodiny boli zdecimované práve vyvraždením 13 členov. Čo je veľmi smutné, z 13 ľudí boli štyri ženy a štyri maličké deti," načrtla Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In Minorita.
Za záchranu života práve obyvateľom Valaskej Belej vďačí rodák z Ilavy a lekár Pavel Traubner, ktorý sa tam spolu so svojou rodinou schovával počas vojny v rokoch 1944 až 1945. "Môj otecko zorganizoval prostredníctvom svojich pacientov transport do Zliechova, kde sme prenocovali jednu noc, a potom na Valaskú Belú, smerom na Kršákov laz, kde nás privítali rodiny Sýkorovcov, Kršákovcov a z neďalekej obce rodina Turzovcov," spomenul Traubner. Tie rodinu Traubnerovcov podľa neho prijali na jednu noc, po ich vyzradení odišli s pomocou obyvateľov do hôr, vykopali im tam hlbokú jamu, kde šesť ľudí, jeho rodičia, starí rodičia, strýko a on prežili deväť mesiacov, ktoré označil za najstrašnejšie v jeho živote. "Žili sme len vďaka tomu, že sa okolo nás vyskytli slušní ľudia," podotkol.
Do Valaskej Belej prišiel Traubner podľa svojich slov práve preto, lebo je tam pamätník rómskych obetí, ktorí rovnako vo vojne trpeli ako židovské obete a len preto, lebo mali inú farbu pokožky. "Keďže na Slovensko, ale i do Európy sa valí opäť hnedé nebezpečie, neonacistické a neofašistické myšlienky, dokonca strana, ktorá je v parlamente, šíri fašistické myšlienky, prídem kamkoľvek, aby som protestoval, aby už nikto nikdy ani židovské, rómske, katolícke, evanjelické deti nenakladal do dobytčích vagónov s odporučením návrat nežiaduci," dodal.
O masový hrob v Škrípove sa dlhé roky starajú obyvatelia obce. "Občianske združenie In Minorita tu nechalo inštalovať s menami, pretože je dôležité si pripomínať osudy ľudí, ale aj ich mená a nezabudnúť. Každý z nich mal svoj život, svoje predstavy, túžby," dodala Kumanová. Združenie sa podieľalo i na revitalizácii masového hrobu.
