Snímka: Vladimír Kašša
Po noci prebdenej vo vlaku z Trnavy do Prešova a ďalej autobusom som konečne prišiel na Duklu. Prezrel som si pamätník a začal šliapať cestu na západ. Míňam Vyšný Komárnik, cez les som prišiel do obce Medvedie, kde mi správca pravoslávnej farnosti veľmi ochotne ukázal miestny drevený kostolík.
Celková dĺžka trasy Cesty hrdinov SNP je 765 km. Z krajinárskej stránky je veľmi rôznorodá, čo vyplýva z jej dĺžky, ako aj skutočnosti, že nevedie len pohoriami, ale na určitých úsekoch zasahuje aj do obývaných kotlín a sídiel. Celkovo však prechádza najmä horami a kopíruje horské hrebene.
1. deň: Dukliansky priesmyk - Svidník (26,4 km)
Pprechádzam údolím potoka Karpišovka, tzv. Údolím smrti, kde na jeseň 1944 prebiehali ťažké boje pri oslobodzovaní našej vlasti od nemeckých vojsk. Na trase je vystavená dobová vojenská technika z II. svetovej vojny.
S úľavou prichádzam do Svidníka, oplotky na pasienkoch mi cestu predĺžili a musel som na určenie trasy použiť satelitnú navigáciu.
2. deň: Svidník – Bardejov (47,3 km)
Na trasu som sa vydal vo Svidníku smerom ma Ostrý vrch a už zrána sa teplomer šplhal až na 35 stupňov. Na vrchole Ostrého vrchu, krátko po deviatej, mi zazvonil mobil Volal smenový inžinier a žiadal zadanie hesla. Len s námahou som z batoha vylovil telefón, zadal požadované heslo a šliapal som s úsmevom ďalej.
V Zborove som prechádzal cez rómsku osadu. Hlučno diskutujúci domáci na mňa pokrikovali, že mi nalejú. S úsmevom som odmietol a pokračoval na trase po prudkom stúpaní na Stebnícku Maguru, dolu cez sedlo Čerešňa do Bardejovských Kúpeľov a po výdatnej večeri do Bardejova. V noci bola intenzívna búrka a predpoludním pršalo, zostal som teda v Bardejove a pozrel si mestské pamiatky. Dojem z mesta bol veľmi dobrý, samospráva veľmi intenzívne pracuje na obnove pamiatok a vidno, že práce sú na veľmi vysokej odbornej úrovni.
Čítajte v Obecných novinách 47-48/2016 na str. 10.