Malé obce sponzorujú nečinnosť štátu

Mestá a obce majú zo zákona o odpadoch zodpovednosť za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na ich území. V prípade nezákonne uloženého odpadu je podľa § 15 tohto zákona: „Obec je oprávnená zabezpečiť v súlade s týmto zákonom zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, ktorý je komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom, bezodkladne po jeho zistení, pričom v tomto prípade sa postup podľa odsekov 3 až 17 neuplatní; obec je povinná o tom informovať príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr do troch pracovných dní.”

Od práva vlastniť, nemožno odtrhnúť povinnosť starať sa. Samosprávy sú však živým príkladom toho, ako to v praxi nefunguje, ako musia odkrojiť z vlastných peňazí, aby financovali odstraňovanie čiernych skládok aj na pozemkoch štátu, na pozemkoch Slovenského pozemkového fondu. Jeho nezáujem a pasivita spôsobujú, že: nekosenie ich pozemkov je vizuálny problém, nekosenie spôsobuje nekontrolovateľné rozširovanie invazívnych rastlín, pričom práve nestarostlivosť vytvára opustené pozemky, ktoré sú magnetom na čierne skládky. Podľa aktuálnych informácií je na Slovensku približne 9 000 nelegálnych skládok, pri ktorých je iba 22 % v štádiu odstraňovania. Ide však výlučne o nahlásené čierne skládky, to znamená, že počet nelegálnych skládok, ktoré musia vyriešiť svojimi peniazmi obce a mestá je výrazne nad 10 000.

Starosta obce Veľká Paka z okresu Dunajská Streda Ivan Seňan v tejto súvislosti približuje realitu jeho obce: „Naša obec má 980 obyvateľov, evidujeme viac čiernych skládok, na ktoré musíme z rozpočtu vynakladať finančné prostriedky, a to napriek tomu, že štát ako vlastník pozemku sa o nich nestará, neplatí za nich daň, neudržiava ich, a ešte nepríde ani ako zodpovedná osoba na konanie o určenie zodpovednosti. V našom prípade ide v  o cca 12 000 eur, čo je vysoká suma, a nehovoriac o pandémii COVID-19, ktorá má negatívny dopad na financie obcí z viacerých hľadísk.“ Situáciu v obci Nižná Voľa v okrese Bardejov podobne opísal jej starosta Marcel Kaščák: „Obec s 280 obyvateľmi čiernu skládku takéhoto rozsahu nemohla založiť. Odhadované náklady na jej odstránenie boli vyčíslené na cca 15 000 eur. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a taktiež kvôli pandemickej kríze obec požiadala o odklad tejto povinnosti na ďalšie obdobie, kde jej bolo vyhovené. Bol stanovený nový termín 31. mája 2021. Obec následne postihla povodeň, kde sme všetky ušetrené peniaze minuli na záchranné práce a znova sme nestihli ultimátum. Preto nám bola udelená finančná pokuta vo výške 500 eur za nesplnenie povinnosti odstránenia čiernej skládky v stanovenej lehote, aj keď sa práce na jej odstránení čiastočne začali. Následne sme požiadali  o súčinnosť vlastníka pozemku -  Slovenský pozemkový fond. Ten nám však v liste odpísal, že nezanedbal povinnosť urobiť všetky opatrenia na ochranu nehnuteľnosti vo svojej správe a z umiestnenia nelegálnej skládky nemal žiaden prospech. Výsledkom je, že jej odstránenie je na pleciach našej obce.“ Aj starostka obce Povina z okresu Kysucké Nové Mesto Alena Dudeková má nepríjemné skúsenosti s prístupom štátu k čiernej skládke na ich pozemku. „Je smutné a zároveň nespravodlivé, že obec musí na svoje náklady odpady odstrániť, starať sa o letnú aj zimnú údržbu. A keď žiada SPF o rozšírenie miestnej komunikácie, čiže verejný záujem, musí si pozemok odkúpiť,“ konštatuje starostka a ďalej dodáva: „V obci máme aj inú skúsenosť. Po nahlásení ďalšej  čiernej skládky odpadov bolo zistené, že sa nachádza na pozemku Lesov SR. Po upozornení starostkou obce skládku zlikvidovali vo vlastnej réžií.”

Marián Mihalda, primátor Kysuckého Nového Mesta na tlačovej konferencii informoval o problémoch, ktoré sa týkajú nielen nelegálnych skládok, ale aj problémov s autovrakmi, ktoré spôsobujú ďalšie, nemalé problémy na území samospráv. „Stále viac sme svedkami toho, že každý autovrak, ktorého pôvodný majiteľ necíti sankcie ani zodpovednosť spadá na naše plecia. Je to nezodpovedné a pre mestá aj obce finančne náročné.” ZMOS preto navrhuje, aby SPF tvoril na túto činnosť rezervu, prípadne k tomu zaviazal nájomcov tejto pôdy, ktorí sa majú buď finančne spolupodieľať alebo majú urobiť také kroky, ktoré zamedzia tvoreniu čiernych skládok.

Združenie miest a obcí Slovenska preto žiada od Slovenského pozemkového fondu, aby akceptoval ento návrh a prijal opatrenia, ktoré budú účinné a voči samosprávam zodpovedné. Macošský prístup vytvára paletu reálnych problémov environmentálneho, zdravotného aj ekonomického charakteru. Takáto nezodpovednosť sa viaže na peňaženku miest a obcí. Kým tomu tak bude, dovtedy sa od problému nepohneme k riešeniu.