Ilustračná snímka: vssr.sk
Mesto Košice navrhuje zvýšenie sadzby dane z nehnuteľností. Argumentuje, že musí vykrývať výpadok príjmov do rozpočtu, ako aj navýšenie výdavkov pre viaceré zmeny zákonov a rôzne vládne sociálne balíčky v celkovej výške zhruba 18 miliónov eur.
Magistrát uvádza, že podľa návrhu pri dani z nehnuteľností stúpnu bežnej rodine výdaje na trojizbový byt priemerne o zhruba jedno euro mesačne. Pri senioroch, sociálne odkázaných občanoch a ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) to bude od päť do 20 centov za mesiac. Primátor Jaroslav Polaček uviedol, že v návrhu všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o úprave sadzieb miestnych daní sa myslelo najmä na to, aby to príliš nepocítili peňaženky bežných ľudí.
"Šetríme ako vieme, aby nárast mohol byt len takýto malý. Zároveň pre nízkopríjmové skupiny a seniorov sme navrhli zvýšenie zľavy na poplatkoch z predchádzajúcich 30 na 50 percent. Nechceme však len šetriť, ale naše mesto aj rozvíjať," uviedol.
Mesto zatiaľ zverejnilo modelové príklady s porovnaním sadzieb daní v roku 2019 a návrhom na rok 2020. U priemerného jednoizbového bytu v centrálnej zóne by mala ročná sadzba narásť zhruba z 12 na 18 eur, u trojizbového bytu z 24 na 36 eur a pri garáži z 21 na 45 eur. Pri rodinnom dome so zastavanou plochou 90 metrov štvorcových (m2) a dvomi nadzemnými podlažiami by malo byť zvýšenie zo 65 na 119 eur.
V okrajových častiach mesta vychádza zvýšenie dane pri jednoizbovom byte z 10 eur na 16,50 eura, pri trojizbovom byte z 20 na 33 eur a pri garáži z 18 na 36 eur. Pri rodinnom dome by bol nárast zhruba z 53 na 110 eur. Navrhované zvýšenie daní sa týka aj pozemkov.
"Nemáme na výber. Rovnako ako ďalšie mestá, aj nás vláda dotlačila k zvýšeniu daní. Štát nám totiž kompenzácie za nové povinnosti neposlal. Už niekoľko mesiacov pracujeme na tom, aby účet za vládne balíčky pocítili bežní Košičania čo najmenej. Dnes môžem povedať, že som rád, pretože sa nám to podarilo. Zmeny sa dotknú prevažne podnikateľov, obyvateľov príliš zaťažovať nechceme," uviedol Polaček.
Podľa riaditeľa magistrátu Marcela Čopa dokáže mesto úsporami pri verejných obstarávaniach a chode mesta spolu s čiastočným využitím rezervného fondu nájsť dokopy osem miliónov eur. U chýbajúcich desiatich miliónov eur však mesto podľa neho pri súčasnej legislatíve nemá inú možnosť ako "zaplátať" tento výpadok úpravou miestnych daní a poplatkov. Ich výška sa naposledy menila pred takmer siedmimi rokmi. Nárast priemernej mzdy za ten čas dosiahol takmer 40 percent a inflácia dosiahla desať percent. V prípade, ak by sa sadzby daní neupravovali, muselo by sa mesto zadlžiť alebo znížiť rozsah poskytovaných služieb pre obyvateľov. Mestskí poslanci budú o rozpočte rokovať 12. decembra.