Ilustračná snímka.
Únia miest Slovenska (ÚMS) adresuje vláde v súvislosti s ekonomickou a energetickou krízou šesť návrhov. Žiada v nich napríklad kompenzáciu zvýšených výdavkov za energie na základných školách od začiatku roka či zníženie DPH na energie. Informovala o tom hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.
Od vládneho kabinetu žiada únia miest aj refundáciu vyplatených odmien za minulý rok vo výške 350 eur na úlohy v prenesenom výkone štátnej správy, kompenzáciu jednorazovej odmeny vo výške 500 eur pre zamestnancov. Taktiež schválenie avizovanej novely zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá umožní čerpať financie z rezervných fondov aj na bežné výdavky, z dôvodu dofinancovania výpadku príjmov a zvýšených výdavkov. V návrhu je tiež odpustenie pôžičiek, ktoré poskytla vláda mestám počas pandémie COVID-19.
ÚMS pripomína, že obrovský nárast bežných výdavkov nielenže ohrozuje plnenie základných funkcií miest, ale paralyzuje možnosti dôležitých investícií vrátane spolufinancovania projektov z eurofondov. "Bez dostatočných finančných zdrojov nedokážu mestá potrebne rýchlo reagovať ani na riešenie extrémne vysokých cien energií a energetickej krízy," uviedla Piršelová.
V súvislosti s energetickou krízou ÚMS schválila vytvorenie samostatnej pracovnej skupiny zo zástupcov členských miest, ktorá bude pomáhať mestám v hľadaní riešení. Jej závery budú zároveň slúžiť ako relevantné podklady pri zastupovaní miest v štátom zriadených pracovných skupinách na riešenie aktuálnej energetickej krízy.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) uviedlo, že už minulý rok na jeseň žiadalo zvolanie mimoriadnych parlamentných výborov k téme energií. "Vidíme, že na čo sme poukazovali od jesene, neboli kuvičie hlasy, ale signály o reálnych problémoch, ktoré sa doposiaľ zo strany štátu neriešili, a problém znásobuje napätie, neistotu a finančný balans samospráv," skonštatovali zo združenia.
ZMOS uviedlo, že sme aktuálne svedkami toho, ako vzniká ďalší stres a neistota. Ako tvrdí, pritom už na jar verejne upozorňovalo, že s nárastom cien energií súvisí aj rast ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sa musia automaticky premietnuť do nárastu poplatkov v školách a školských zariadeniach, ktorých sú samosprávy najväčším zriaďovateľom. "Náš odhad je nárast cien v porovnaní s minulým rokom minimálne o 110 miliónov eur. Nie sú tam započítané ešte tie samosprávy, ktoré v čase zberu dát išli so spoločnými verejnými obstarávaniami, do ktorých sa však vo väčšine nikto neprihlásil. Preto spomínaná suma je minimálny nárast v danom čase," poznamenali zo ZMOS-u.
Mestá a obce budú podľa združenia finančne participovať na nákladoch, avšak v rozsahu, ktorý im umožnia financie. Škrtať však budú musieť mnohé ďalšie naplánované výdavky, napríklad na investície, na podporu športu či kultúry.
