Mesto Handlová sa chce dôsledkom klimatickej zmeny venovať koncepčne. Plánuje pripraviť strategický dokument, ktorý bude riešiť problematiku energetickej efektívnosti, životného prostredia či dopravy.
Mesto už zrealizovalo viacero čiastkových projektov, ktoré majú za úlohu zadržiavať vodu v krajine i posilniť opatrenia proti povodniam. Zlomovým okamihom boli podľa viceprimátora Radoslava Iždinského povodne v auguste 2010, tisícročná voda vtedy v handlovskej doline napáchala škody vo výške miliónov eur. Spolu s vodohospodármi neskôr mesto zabezpečilo i opatrenia proti povodniam i suchu, tiež rekonštrukciu centrálnej mestskej zóny. Posledným väčším projektom bola i revitalizácia vnútrobloku na sídlisku Morovnianska cesta.
Dôsledkom klimatickej zmeny sa chce banícke mesto venovať koncepčne, prostredníctvom stratégie. "Začíname s pilotným projektom energetického manažmentu budov, ktorý bude jednou časťou. Chceme zmapovať energetickú náročnosťškôl, verejných budov, organizácií," načrtol Iždinský.
Ide podľa neho o prvý krok, aby mala samospráva potrebné dáta. "Vytvárame si tak ´podhubie´, aby sme mohli vytvoriť akčný plán. Celkovo pôjde o skladačku z rôznych oblastí, jedna vec je cyklodoprava, druhá energetická náročnosť, zatepľovanie, ďalšou oblasťou je, aké tu máme firmy, kto tu spôsobuje znečistenie. Špecificky cez zimu sú to u nás najviac, myslím, obyvatelia v rodinných domoch," priblížil Iždinský.
Plány má mesto i s lesmi v piatom stupni ochrany, ďalšími blízkymi pozemkami, vrátane bývalej fary v Novej Lehote a ovocným sadom, ktoré získala zámenou pozemkov so súkromnou spoločnosťou. Za účelom zachovania prírody založilo i neziskovú organizáciu Handlovské lesy, ktoré sa chcú na zveľaďovaní majetku podieľať projektovými zámermi v oblasti životného prostredia. Pripravuje aj spoločný projekt s vodármi aj lesníkmi. "Sledujeme verejný záujem. Sme len na začiatku, chceme, aby mesto získalo čo najviac lesov do svojho vlastníctva, na základe podkladu vo forme strategického materiálu rozhodlo, ako s nimi bude nakladať. Nie sme odkázaní na to, aby sme ťažili," podotkol zástupca primátorky.
Aj keď mesto podľa neho dostáva pár tisíc eur na daniach od lesných podnikov, otázkou je, či mu to za to stojí. "Máme tu veľa nespokojných občanov, ktorým prekáža, že nemôžu chodiť do lesov kadiaľ chcú, či nákladné autá zvážajúce drevo," dodal. Ako príklad spomenul lokalitu Tri studničky, ktorá je strategická pre Morovno z dôvodu jeho zásobovania vodou, kde podľa názoru mesta súkromná firma neštandardným spôsobom buduje zvernicu.
Handlovský viceprimátor tvrdí, že zelené témy sú u politikov nepopulárne, najmä u tých lokálnych. "Na riešenie problémov, týkajúcich sa životného prostredia, je potrebná podpora zo strany štátu. Ďalšou dôležitou vecou je integrovaný prístup, k riešeniam treba pristupovať komplexne, spoločne, nie ako je to v súčasnosti, že samosprávy medzi sebou bojujú ešte o to, aby získali eurofondy," vysvetlil.
Alfou a omegou je podľa Iždinského vzdelávanie ľudí, tému klimatických zmien treba pravidelne komunikovať v novinách a ďalších informačných kanáloch.
