Priemerné skóre miest v rebríčkoch 2010 - 2018.
Pred komunálnymi voľbami si samosprávy dali záležať a opäť sa o čosi viac otvorili verejnej kontrole. Zhoršené skóre zaznamenalo iba 14 z celkom 100 hodnotených miest.
Stovka najväčších slovenských miestnych samospráv je na konci siedmeho volebného obdobia opäť o čosi otvorenejšia. Za dva roky sa dokázala v priemere zlepšiť o 6 percentuálnych bodov, čo ukázal aktuálny rebríček transparentnosti miest, ktorý už po piatykrát zostavila Transparency International Slovensko (TIS). Priemerné skóre 57 % je dosiaľ najvyššie v histórii meraní, hoci stále ponúka značný priestor na zlepšenie.
„Okrem zvyšujúcej sa otvorenosti je dobrou správou aj to, že TIS mohla po prvý raz udeliť najvyšší rating transparentnosti A+, ktorý získali za prekonanie hranice 85 percent dve samosprávy,“ hovorí analytik TIS Michal Piško.
Okrem víťaza rebríčka z roku 2016 – Vranova nad Topľou, ktorý obhájil prvenstvo so skóre 87 %, ho získala aj bratislavská mestská časť Nové Mesto (86 %), ktorá poskočila na 2. miesto zo 4. priečky z roku 2016. Za nimi s odstupom nasleduje tretia Rožňava (79 %), tej sa podarilo obsadiť túto pozíciu už po štvrtý raz v rade za sebou.
Vranov nad Topľou sa pritom ešte v roku 2012 delil s Bytčou o predposledné miesto. Odhodlanie jeho predstaviteľov otvoriť sa verejnej kontrole prinieslo výsledky – už v roku 2014 sa 23-tisícové mesto stalo skokanom rebríčka a v roku 2016 dokonca zvíťazilo. Odvtedy dokázalo svoje skóre ešte zlepšiť a pozitívne hodnotenie dosiahlo až pri 80 z celkových 105 otázok. Pri poslednom Humennom (32 %) bolo pozitívne vyhodnotených iba 26. Toto mesto ako jediné odignorovalo aj hodnotiaci dotazník TIS zasielaný podľa Infozákona.
Potešiteľným výsledkom je aj to, že iba 14 zo stovky miest si v skóre pohoršilo. Najviac sa prepadla Banská Štiavnica, zaznamenala pokles až o 50 priečok a figuruje na 64. mieste (54 %). Skokanom roka sa stala košická mestská časť Nad jazerom, ktorá zaznamenala vzostup až o 70 priečok a so ziskom 63 % je aktuálne 27. Hodnotené mestá sa pritom dokázali za posledné dva roky zlepšiť až v deviatich z celkovo jedenástich oblastí; najviac v oblasti bytov a zariadení sociálnych služieb. V praxi to znamená napríklad častejšie zverejňovanie zápisníc z rokovaní bytových komisií alebo dôslednejšie informovanie o pravidlách pri žiadostiach o miesta v zariadeniach sociálnych služieb, materských školách a jasliach.
Mierne zhoršenie nastalo v oblastiach dotácií a grantov, kde až 70 percent samospráv nezverejňuje informácie o menších dotáciách prideľovaných priamo primátorom alebo starostom, ako aj v oblasti obecných podnikov a organizácií, na ktorom sa podieľalo slabšie informovanie o činnosti mestských firiem.
Spomedzi jednotlivých ukazovateľov možno vyzdvihnúť napríklad pokrok pri otázke o video alebo zvukových záznamoch z rokovaní mestských zastupiteľstiev, ktoré už zverejňuje 65 zo sto najväčších samospráv. V roku 2010 ich bolo iba 13. Etický kódex zamestnancov dosiaľ prijalo a zverejnilo 48 samospráv a v 38 mestách sa etickým kódexom riadia aj volení predstavitelia. Pozitívnym trendom zvyšujúcim zapojenie sa verejnosti do rozhodovania sú aj participatívne rozpočty, ktoré v roku 2018 využívalo už 17 samospráv.
TIS sa prvýkrát cez takzvaný „mystery shopping“ rozhodla otestovať Infozákon aj v mestských organizáciách, konkrétne v najväčších základných školách. Infožiadosti rozposlané na konci školského roka z adresy neznámeho študenta sa však s veľkým pochopením nestretli. „Ukázalo sa, že školy majú počas letných prázdnin problém odpovedať na e-mail. Takmer polovica (43 %) nedokázala dodržať zákonnú formu a lehotu. Výnimkou neboli ani odpovede typu: „Som na pláži. Potrebujete to hneď?“ priblížila Eva Bilená z TIS. Viacerí predstavitelia škôl dokonca tvrdili, že sa infozákon na školy nevzťahuje.
Dôležitosť hodnotení, ako je rebríček transparentnosti miest, ukázal aj septembrový prieskum agentúry FOCUS, ktorý si objednala TIS. Podľa neho si dve tretiny ľudí myslia, že je potrebné posilniť verejnú kontrolu v samosprávach. Za najproblematickejšiu oblasť považujú obsadzovanie pracovných miest v samospráve, kde vládne korupcia a klientelizmus až podľa polovice respondentov. Hodnotenie transparentnosti potvrdilo, že v tejto oblasti majú mestá značné rezervy. Len tretina miest prijímala všetkých úradníkov automaticky cez výberové konania. Zápisnice z výberových konaní vôbec nezverejňovalo až 84 zo 100 samospráv.
„Až 80 % starostov a primátorov, ktorí sa znovu rozhodnú kandidovať, je znovuzvolených. Verejnosť s ich prácou však paradoxne až taká spokojná nie je,“ poukázal riaditeľ TIS Gabriel Šípoš na ďalší výsledok prieskumu FOCUS-u, podľa ktorého si necelé dve tretiny ľudí myslia, že lokálni politici presadzujú pri rozhodovaní v nejakej miere aj svoj súkromný záujem. Šípoš pritom pripomína, že ľuďom je komunálna úroveň prirodzene bližšia. „Ak na tejto úrovni nie je samozrejmosťou otvorenosť a nefunguje tam dobre demokracia, tak potom nemožno čakať, že bude fungovať na národnej úrovni,“ doplnil na margo stále veľkých rezerv samospráv.
Transparentnosť miest sme celkovo merali pomocou 105 indikátorov v 11 oblastiach. Vychádzali sme pritom z piatich rôznych zdrojov od webových stránok miest, cez dotazník zaslaný radniciam až po údaje o súťažiach z Elektronického kontraktačného systému. Meranie transparentnosti považujeme za veľmi účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá môže výrazne zúžiť priestor pre korupčné a klientelistické správanie. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania a nastavené pravidlá. V žiadnom prípade sa tak lepšie hodnotené mesto nedá automaticky označiť za nekorupčné, a naopak.
Podrobné výsledky hodnotenia, aj s novými analytickými funkciami, nájdete na portáli: //samosprava.transparency.sk/
