Žilinský kraj nesúhlasí s navrhovaným reformným plánom nemocníc

Vedenie ŽSK a rovnako tak odbor zdravotníctva zostali týmito informáciami zaskočení. O ambícii optimalizovať sieť nemocníc ich síce ministerstvo ešte koncom mája na osobitnom stretnutí informovalo, prezentovaný však bol len všeobecný plán reformy, forma a jej ciele, bez detailných analytických dát či konkrétnych máp. „Zámer predefinovať župné nemocnice na stretnutí neodznel a v danej chvíli neboli poskytnuté žiadne priame informácie, analýzy, dáta ani prediktívne či konkrétne modely,“ potvrdila riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK, ktorá na stretnutí zastupovala aj združenie regiónov SK8.

Ak by malo k takémuto kroku dôjsť, krajská samospráva je rozhodnutá ostro ho namietať. Spádová oblasť dotknutých nemocníc je približne 200 tisíc obyvateľov a kvalita práce v týchto zariadeniach je na vysokej odbornej úrovni s kvalitným zdravotníckym personálom. Navyše, ide zároveň o významné turistické oblasti, takže nemocnice poskytujú zdravotnú starostlivosť i turistom. Tých ročne len na Liptove býva až 750 tis. Žilinská župa svoje nemocnice prebrala s kritickým modernizačným dlhom a od roku 2003 investovala viac než 60 miliónov eur do rekonštrukcií budov, modernizácie oddelení a prístrojového vybavenia. Aj dotknuté nemocnice vďaka týmto rozsiahlym investíciám spĺňajú najprísnejšie kritériá a ponúkajú vysoko špecializovanú starostlivosť.

V Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégeho v Dolnom Kubíne tak napríklad vzniklo špičkové mamocentrum, Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši poskytuje starostlivosť v novovybudovanej očnej klinike a tamojšie rekonštruované neurologické oddelenie získalo dokonca Medzinárodné ocenenie ESO Angels Award za liečbu cievnej mozgovej príhody.

Župa v roku 2019 pre nemocnice zaviedla hodnotiace výkonnostné kritéria nastavené na ukazovatele sledované zo strany zdravotných poisťovní a MZ SR. Minulý rok bola nemocnica v Dolnom Kubíne vyhodnotená Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v kategórii „všeobecná nemocnica“ na 6. mieste a nemocnica v Liptovskom Mikuláši na 17. mieste z 33 sledovaných nemocníc na Slovensku. „Čo je však najdôležitejšie, nemocnice dlhý čas hospodária vyrovnane, sú teda v zelených číslach, čo je na Slovensku skôr ojedinelým fenoménom. Práve preto je pre nás nepochopiteľné, na základe akých parametrov stanovilo MZ SR nemocnice na zmenu ich zaradenia,“ povedala predsedníčka ŽSK Erika Jurinová. Obe nemocnice boli len pred pár rokmi zaradené do pevnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú ústavnú pohotovostnú službu na urgentnom príjme 1. typu. Už tento krok podľa krajskej samosprávy jasne poukázal na ich etablované a dôležité postavenie nielen vo svojich regiónoch, ale i z národného hľadiska.

Župe v novom modeli absentuje komplexný pohľad i model vplyvu reformy na stabilitu ústavnej a ambulantnej siete poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Jej úlohou a cieľom bude teraz preukázať MZ SR, že tieto nemocnice majú nielen svoje opodstatnenie, ale najmä, že všetky doteraz investované financie neboli investované zbytočne, pretože poskytujú kvalitnú starostlivosť a sú nezastupiteľné v regiónoch pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Práve obdobie pandémie COVID 19 ich opodstatnenosť dostatočne preukázalo, inak by boli straty na životoch oveľa vyššie. Reformy v zdravotníctve musia v prvom rade racionálne vyhodnocovať aktuálne potreby pacienta aj vzhľadom na budúcnosť.

„Na stretnutí v máji, ktorého sme sa zúčastnili, nám bolo potvrdené, že sa uskutočnia opakované rokovania na všetkých úrovniach odborného i politického spektra, a to so všetkými zainteresovanými subjektami. Súčasnú schému optimalizácie nemocničnej siete považujem za pracovný materiál a budem žiadať prehodnotenie týchto zámerov v prospech obyvateľov kraja,“ dodala na záver županka Jurinová.