Ilustračná snímka.
Bratislavská Petržalka hospodárila v minulom roku s prebytkom viac ako 3,1 milióna eur. Vyplýva to zo záverečného účtu mestskej časti za rok 2019, ktorý petržalskí poslanci schválili na utorňajšom rokovaní miestneho zastupiteľstva. Prebytok sa presúva do rezervného fondu.
Prebytok mestskej časti súvisí podľa starostu Jána Hrčku s viacerými aspektmi. „Niečo bolo zvýšením príjmov, ktoré boli nad očakávania. Niečo bolo šetrením a konzervatívnejším spôsobom hospodárenia. Nechceli sme v prvý rok výrazne míňať a snažili sme sa rozmýšľať o nevyhnutnosti všetkých výdavkov. A niečo bolo aj tým, že nie všetky aktivity sa zrealizovali,” uviedol.
Zároveň poznamenal, že v čase koronakrízy sa ušetrené peniaze samospráve zídu. „Keď nám ide kríza, všetky finančné prostriedky sú ako nájdené,” doplnil s tým, že viaceré aktivity, ktoré sa nepodarili alebo nestihli vlani, sa presúvajú do tohto roka. Mestská časť dlhodobo poukazuje na to, že verejný investičný dlh je vysoký, napríklad čo sa budov, ciest a chodníkov týka. Miestny úrad spolu s poslancami preto hľadá spôsob, ako ich zrealizovať.
Na priaznivej celkovej bilancii rozpočtu sa odzrkadlil napríklad aj fakt, že bežné príjmy mestskej časti sa plnili na 103,26 percenta a tvoria 96,67 percenta rozpočtu celkových príjmov. „Najpriaznivejšie plnenie bolo v daňových príjmoch, kde bol rozpočet prekročený o 1 449 027 eur,” konštatuje materiál k záverečnému účtu. Práve daňové príjmy predstavujú svojou výškou najpodstatnejšiu časť príjmov mestskej časti. Tvoria ich miestne dane, podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb, podiel na dani z nehnuteľnosti, podiel na poplatku za komunálny odpad a poplatok za rozvoj.
Napriek tomu, že záverečný účet zastupiteľstvo schválilo, sa materiál nevyhol kritike zo strany niektorých poslancov. Napríklad čerpanie kapitálových výdavkov na úrovni 38 percent označil poslanec Ján Bučan za „absolútny rekord a najhorší výsledok mestskej časti.” „Ak by samospráva neexistovala, obyvatelia by si to v kapitálových výdavkoch ani nevšimli,” skonštatoval. Podľa poslanca Juraja Kríža je to odrazom toho, že je niekde veľký problém.
Zástupca prednostu miestneho úradu Miroslav Štefánik na margo toho poznamenal, že čerpanie kapitálových výdavkov nebude také vysoké ako v minulosti. Súvisieť to bude podľa neho aj s tým, že niektoré veci sa majú realizovať interne, v réžii mestskej časti, čím bude kladenie váhy na bežné a kapitálové výdavky iné. Starosta Hrčka doplnil, že realizované veci by sa mali približovať reálnej hodnote. „Máte možnosť riešiť veci rýchlo, ja som sa snažil každú jednu vec dôsledne pozrieť a odkonzultovať,” povedal. Pripomenul, že ušetrené peniaze neprepadnú štátu, ale sa presúvajú do rezervného fondu.
