Ilustračná snímka: (int.).
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj robí ťažkosti pri jeho zavádzaní. Nie je to nič prekvapujúce. Vo viacerých bodoch je nejednoznačný a jeho súčasné znenie v mnohých aspektoch odporuje pôvodnému zámeru a cieľom.
Inštitút urbánneho rozvoja poukazuje na jeho nedostatky už od začiatku. „Dnes, keď samosprávy začínajú pripravovať všeobecne záväzné nariadenia a diskutujú o ňom, sa ukazujú ďalšie a ďalšie nedostatky,“ hovorí výkonný riaditeľ inštitútu Juraj Suchánek.
Príkladom môže byť hlavné mesto Slovenska Bratislava. „Nejde ani tak o kompetenčné spory, komu a v akom podiele pripadne výnos z poplatku. No o to, že primátor a poslanci rozdielne chápu samotnú podstatu zákona,“ vysvetľuje J. Suchánek.
Tou je od začiatku stanovenie miery spolufinancovania potrebnej infraštruktúry zo strany stavebníkov v závislosti od rozsahu, akým ich výstavba zaťaží okolité prostredie. Teda akou mierou stavebník (napríklad developer) finančne prispeje na výstavbu potrebných súvisiacich komunikácií, na vybavenie lokality škôlkami, školami, zdravotníckymi zariadeniami, aký podiel bude mať na výsadbe parkov, budovaní ihrísk a podobne.
Čítajte v Obecných novinách č. 41-42/2016 na str. 8.
