Ilustračná snímka: (int.).
Dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia prezentuje aktuálna výstava Pohľad do minulosti krajčírstva.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea (GMM) ju otvorili 4. októbra a návštevníci si vystavené exponáty môžu pozrieť do 30. novembra.
„Na výstave sú prezentované cechové insígnie rimavskosobotského krajčírskeho cechu (cechová zvolávacia tabuľa, cechová zástava, pečatidlo, kalamár) a typické krajčírske pomôcky, ako aj šijacie stroje slávnych výrobcov z rôznych období. Návštevníci si tiež môžu prečítať dvojjazyčný slovensko-maďarský text o dejinách krajčírstva v meste, doplnený o fotografie,“ priblížila kurátorka výstavy, historička Anita Tóthová.
Krajčírstvo bolo podľa jej slov v minulosti dôležitým remeslom a patrilo medzi základné povolania. Ako samostatné remeslo sa vyčlenilo okolo 13. - 14. storočia a po vzniku cechového systému vznikali aj krajčírske cechy. „V Rimavskej Sobote vznik takéhoto cechu môžeme, na základe zachovalých písomných prameňov, datovať na koniec 16. storočia, resp. na začiatok 17. storočia,“ dodala kurátorka s tým, že v zbierkovom fonde GMM sa zachovalo množstvo významných cechových predmetov, ktoré dokumentujú fungovanie miestneho krajčírskeho cechu.
„Spočiatku sa krajčíri združovali s halenármi do spoločného cechu. Halenári sa zaoberali šitím halien, teda dlhých kabátov, prevažne z bieleho súkna pre vidiecke obyvateľstvo. Halenárstvo však ako samostatné remeslo od konca 19. storočia postupne zaniklo,“ ozrejmila Tóthová.
Krajčírstvo prežívalo svoj rozkvet na prelome 18. a 19. storočia, a tiež v 19. storočí, kedy bol vynájdený šijací stroj, čo podľa kurátorky pre predstaviteľov tohto remeselníckeho odvetvia bola obrovská zmena. „Rozvoj továrenskej výroby a industrializácia znamenali pre cechovú výrobu úpadok. Cechy, vrátane toho rimavskosobotského krajčírskeho, v druhej polovici 19. storočia postupne zanikli,“ uviedla Tóthová s tým, že krajčíri a krajčírky však v meste naďalej vyrábali odevy a otvárali módne salóny, osobitne pre ženy a pre mužov.
