Nedeľa 21.10.2018
Dnes má meniny 
Uršuľa
10°C Bratislava
05.02.2018 09:10

Urán pri Košiciach definitívne ťažiť nebudú


Ilustračná snímka.


Za dlhoročným sporom dal bodku až Najvyšší súd SR. Pri rozsudku sa oprel najmä o fakt, že spoločnosť Ludovika Energy nedokázala, že desaťročná lehota nestačila na ukončenie geologického prieskumu.


Petíciu „proti“ podpísalo 100-tisíc ľudí

Už v apríli 2015 envirorezort nepredĺžil povolenie na prieskum ložísk uránu v Jahodnej pri Košiciach. Spoločnosť European Uranium Resources robila prostredníctvom spoločnosti Ludovika Energy prieskum v tejto lokalite od roku 2005. Povolenie na prieskum platilo do roku 2009, v tom istom roku bolo znova predĺžené, tak ako aj v roku 2013. V roku 2015 Ludovika Energy znova požiadala o predĺženie na 10 rokov, no ministerstvo životného prostredia jej nevyhovelo. Ludovika napadla rozhodnutie a žiadala o jeho prehodnotenie v rozkladovom konaní.

Spor definitívne ukončil NS SR a potvrdil zákonnosť rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR. Informoval o tom 31. januára 2018 referát komunikácie s verejnosťou Kancelárie NS SR. „ Senát správneho kolégia Najvyššieho súdu definitívne rozhodol o nepredĺžení platnosti vyhľadávacieho a podrobného ložiskového geologického prieskumu uránu a ďalších rádioaktívnych nerastov v lokalite pri Košiciach, Čermeľ – Jahodná,” uvádza sa v tlačovej správe Najvyššieho súdu SR.

Proti prieskumu a využívaniu ložiska uránovo-molybdénových rúd v prímestskej rekreačnej oblasti Košíc na Jahodnej sa od začiatku zdvihla vlna občianskeho odporu. Proti ťažbe v Jahodnej viedli ochranári, ale aj obce a ich obyvatelia kampaň už od roku 2005. Pod petíciu za zákaz ťažby uránu sa podpísalo približne 100-tisíc ľudí a 40 miest.

V súvislosti s odporom obyvateľstva proti možnosti ťažby uránu iniciovali v roku 2014 predseda vlády Robert Fico, minister Peter Žiga a primátor Košíc Richard Raši zákaz ťažby rádioaktívnych látok na území Slovenska. Výnimkou sú len prípady, keď ťažbu odsúhlasia v miestnom referende obyvatelia obcí, v katastroch ktorých sa ložiská nachádzajú. Iba v prípade pozitívneho výsledku môžu ťažiarske spoločnosti žiadať od banského úradu povolenie ťažiť.

Ministerstvo hospodárstva odstúpilo od memoranda

Od Memoranda o porozumení s European Uranium Resources koncom januára odstúpilo aj ministerstvo hospodárstva. Podpísal ho v roku 2012 exminister Tomáš Malatinský. Súčasný minister hospodárstva Peter Žiga konštatuje, že sa rozhodol od memoranda odstúpiť: „Keďže som bol vždy proti ťažbe uránu pri Košiciach, rozhodol som sa pánovi primátorovi Rašimu vyhovieť a ministerstvo hospodárstva od tejto dohody odstúpilo. Pre Slovensko nevyplýva z tohto postupu žiadne riziko a z pohľadu MH SR memorandum zanikne,“ skonštatoval Peter Žiga.„V prípade memoranda išlo o právne nezáväzný dokument, ktorý ministerstvo aj pre zásadné zmeny zákonov v súvislosti so zákazom ťažby rádioaktívnych látok dlhodobo považovalo za bezpredmetné a nevykonateľné. Dôkazom je, že v projekte sa nepokračovalo,“ informoval minister. Primátor Košíc Richard Raši rozhodnutie ministerstva privítal. „Vyzval som na zrušenie tohto dokumentu, ktorý dnes už nemá opodstatnenie,“ dodal primátor. Začiatkom tohto roka poslal na ministerstvo výzvu na zrušenie memoranda aj nový predseda KSK Rastislav Trnka.

Príliš veľké riziko

Podľa Technickej správy spol. Tournigan Gold leží ložisko uránovej rudy 250 - 650 metrov pod zemou, mocnosť vrstvy je cca 2,5 metra - ide o asi 1 256 000 ton rudy s koncentráciou uránu 0,56 %. Projekt ťažby uránu v rekreačnej, zalesnenej lokalite Jahodná pri Košiciach obsahuje rad závažných negatív:

1. Negatívny svetový unikát

Zamýšľaná uránová baňa na Jahodnej by znamenala negatívny svetový primát - bola by najbližšie situovanou k tak veľkej obývanej aglomerácii.  Lokalita leží iba cca 8 km od mesta Košice s takmer štvrť miliónom obyvateľov.  Uránové bane sú kvôli negatívnym vplyvom na prostredie, ľudí a nie zriedkavé prípady havárií vo svete odmietané verejnosťou, a ak sa už aj niekde vytvoria, zvyčajne je to v odľahlých oblastiach, ďaleko od obývaných území.

2. Ohrozenie zdrojov pitnej vody

Baňa by bola v ochrannom pásme vodného zdroja Čermeľský potok a zároveň cca 0,5 / 1 km  od jedného z najvýznamnejších zdrojov pitnej vody pre Košice – VN Bukovec.

3. Rádioaktívne, toxické odpady a riziko havárie

Zo samotnej štúdie Tourniganu vyplýva z hľadiska životného prostredia a zdravia občanov najrizikovejšia činnosť - spracovanie uránovej rudy, by bolo situované tiež v tejto lokalite. Spracovanie uránovej rudy produkuje milióny litrov toxických a rádioaktívnych kalov, ktoré sa ukladajú do odkalísk. Tie sa môžu pretrhnúť, môžu zlyhať v prípade extrémnych zrážok a nebezpečné látky môžu kontaminovať okolité životné prostredie, ohrozovať obyvateľov. K takýmto haváriám dochádza aj v tzv. „moderných“ baniach a priemyselných krajinách. Napriek tomu že ležali v odľahlých oblastiach mali nesmierne negatívne dopady. Môžeme si predstaviť, aké následky by mala havária veľkého odkaliska rádioaktívnych a toxických odpadov v tesnej blízkosti štvrťmiliónového mesta. Najpravdepodobnejšie miesto budúceho odkaliska mala byť plánovaná oblasť Nižného a Vyšného Klátova. Počas desiatich rokov prevádzky zamýšľanej uránovej bane pri Košiciach sa počítalo s ročnou ťažbou a spracovaním 100-tisíc ton uránovej rudy.  Ročná produkcia finálneho produktu („žltého koláča“) mala byť len 383 ton. To znamená ročnú produkciu 99 617 ton, za 10 rokov ťažby 996 170 ton rádioaktívnych a toxických odpadov.  Okrem toho sa každý rok ďalej vyťaží ďalších 98 až 135-tisíc ton nepotrebnej horniny. Rádioaktivita je neviditeľná. Z uránovej rudy, háld a odkalísk sa uvoľňuje viacero izotopov polónia, rádia, radónu, bismutu, thória a olova. Sú dlhodobým zdrojom alfa a beta žiarenia, ktoré môže spôsobiť poškodenie živých buniek a vyvolať rôzne choroby, vrátane rakoviny.

4. Riziko zvýšenia nádorových ochorení

Urán sa rozpadáva na ďalšie látky obsahujúc aj rádioaktívny plyn radón. Ten sa viaže na prach a v prípade vdýchnutia sa môže v pľúcach rozpadnúť na ďalšie prvky. Tie rýchlo po sebe uvoľnia tri častice rádioaktívneho žiarenia, ktoré zasiahnu pľúcne tkanivo. Pokiaľ sa uránová ruda nachádza pod zemou, väčšina radónu sa rozpadne skôr, ako stihne preniknúť na povrch. Pri jej vyťažení a rozomletí však uvoľnený radón voľne uniká do ovzdušia a vietor ho roznáša desiatky kilometrov ďaleko. Radón ktorý sa uvoľňuje z uránovej rudy ohrozuje najmä baníkov, preto je mohutnými ventilátormi vyháňaný na povrch. To ale následne zvyšuje zaťaženie obyvateľov v okolí. Radiácia v blízkosti háld hlušiny z uránových baní niekoľkonásobne prevyšuje prirodzenú hodnotu a pre obyvateľov v širokom okolí predstavuje zvýšené riziko rakoviny pľúc.

5. Škody v prírode

Plánovaná uránová baňa by sa nachádzala a mohla poškodiť „Chránené vtáčie územie európskeho významu Volovské vrchy“ a „Chránené územie európskeho významu Natura 2000“ – Stredné Pohornádie, ktoré leží v jej tesnej bízkosti.

 

 

Autor: (ig, Priatelia Zeme)


komentáre
SHOW ALL
podobné
10.01.2017
Vodnú elektráreň Jalná nepostavia
Odporcovia výstavby malej vodnej elektrárne Jalná, ktorá sa mala nachádzať v katastroch obcí Trnavá Hora a Pitelová definitívne zvíťazili.
viac
13.07.2017
Novelou volebného zákona podľa R. Rašiho ušetrí štát státisíce eur
Podľa primátora mesta Košice Richarda Rašiho novelou zákona o podmienkach výkonu volebného práva štát ušetrí státisíce eur a voliči nebudú musieť ísť voliť v priebehu jedného roka trikrát. Informovala o tom hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová.
viac
25.09.2017
Mesto Košice uspelo na ÚS SR v spore o kataster pozemkov pod U.S. Steel
V dlhoročnom spore o katastrálne územie pozemkov, na ktorých leží areál oceliarskej spoločnosti U.S. Steel Košice, rozhodol najnovšie Ústavný súd (ÚS) SR v prospech mesta Košice.
viac
25.01.2018
Obce varujú, že zákony v oblasti ťažby sa dajú obísť, spísali výzvu
Starostovia obcí Podpoľania, okolia Detvy, Banskej Štiavnice a Kremnice, ako i zástupcovia tretieho sektora sa v stredu v Banskej Bystrici zišli s poslancami Národnej rady SR Zsoltom Simonom a Vierou Dubačovou, aby prediskutovali výzvu adresovanú parlamentu.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
79.23 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.66 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
18.12 %