Akú rolu zohrá postupné medziročné zvyšovanie motivačného poplatku za skládkovanie komunálnych odpadov, ktorého spustenie príde začiatkom budúceho roka?
A od zavedenia ktorého, aj keď ide o kompromis množstva politických, záujmových i obchodných vplyvov rôznych zoskupení, si rezort MŽP (v médiách rozhodne) toľko sľubuje?
Začnime tisíckrát konštatovaným: Slovensko zakopáva do zeme 66,5 percenta všetkých svojich komunálnych odpadov. Z krajín V4 sa mu približuje Maďarsko s 57,4 percenta, nasleduje Poľsko s 57,4 percenta a „najlepšie“ sú na tom Česi so 48 percentami. Západoeuroeurópske krajiny skládkujú niekoľkonásobne menej komunálnych odpadov ako SR. Spomedzi nich napríklad Rakúšania ako naši jediní bezprostrední susedia iba 4 percentá!
Skládkovací poplatok bude v SR kdesi v „priemere“ poplatkov štátov V4
V SR dnes za skládkovanie tony odpadu platíme 4,98 eura. Z najbližších západných susedov v Rakúsku 87 eur za tonu, vo Francúzsku 84 eur, v ostatných západoeurópskych štátoch podobne. V štátoch V4 menej: v Poľsku 26 eur, v Maďarsku 25 eur a v Česku 20 eur.
Z tohto pohľadu sa Slovensko rozhodlo na budúci rok dobehnúť V4. To znamená, že ak obec dosiaľ triedila len do 10 percent komunálnych odpadov, od budúceho roka bude platiť za tonu odpadov 17 eur, čo sa postupne zvýši tak, aby od roku 2023 platila 46 eur za tonu. Ak triedi 40 percent, zaplatí na budúci rok l 8 eur a 31 eur od roku 2023. Ak sa obci podarí triediť nad 60 percent, zaplatí od januára 5 eur a 16 eur za tonu od roku 2023.
Méta 50 percent recyklácie v roku 2020
Podľa smernice EP má Slovensko recyklovať do roku 2020 polovicu svojich komunálnych odpadov. Eurostat tvrdí, že v roku 2016 sme recyklovali 23 percent. Tých 50 percent je zatiaľ akousi našou métou, za ktorou sme sa vydali. Každému je jasné, že to nesplníme, ale nikto neprotestuje a MŽP sa tvári, že keď naučíme obyvateľstvo triediť biologický odpad, bude všetko „v suchu“. Pritom všetci spolu vieme, že to za zostávajúci krátky čas nestihneme, lebo spoločnosť nevytvorila zodpovedajúce podmienky na zber (dostatok zberných nádob, ich odvoz, kompostovania, nehovoriac o potrebnej dlhotrvajúcej osvete atď.).
V roku 2025 recyklovať 55 percent?
Zaujímavá je skutočnosť, že Európsky parlament zaviazal Slovensko recyklovať v roku 2025 už 55 percent komunálnych odpadov a nie viac ako 10 percent skládkovať! To už vyzerá byť z pohľadu dnešného tempa napredovania trochu inak. Aspoň v morálnej a politickej rovine, keďže, paradoxne, v právnej nič nie je isté.
Takže: Kde, v ktorých závodoch môžeme na Slovensku recyklovať? Sotva v oných troch nefunkčných, na ktoré dal peniaze ešte bývalý Recyklačný fond. Na Slovensku síce máme recyklátorov, ale na ciele, ktoré stanovuje EP, ani zďaleka nestačia. V nejakých zahraničných? V čínskych alebo v iných ázijských, ktoré možno napríklad plasty spracovávali alebo nespracovávali, ale Čína od januára skončila? Aké šance má Slovensko na 55 percent bez vynaloženia zodpovedajúcich (nemalých) investícií na zabezpečenie oných 55 percent recyklovania v roku 2025? Kto to zaplatí?
Čo s 30-35 percentami odpadov, ktoré nebudú môcť skončiť na skládkach?
Rovnako „zaujímavá“ sa zdá byť budúcnosť 35 percent komunálneho odpadu, ktoré ostanú, ak odrátame 55 percent „zrecyklovaného“ a 10 percent „skládkovaného“ do roku 2025. Dnes sa spaľuje okolo 10 percent komunálnych odpadov. Toľko zvládne spaľovňa v Bratislave, spaľovňa v Košiciach, v rámci možností vypomáhajú spoluspaľovne, určené na likvidáciu iného druhu odpadu. Pripustime však, že do roku 2025 (a ďalších rokov) sa dostavajú ďalšie spaľovne. Lenže ak budú žiadať 80 eur bez DPH (s DPH za 96 eur) za spálenie tony komunálneho odpadu ako dnes OLO Bratislava, ktoré zberové spoločnosti im pri tretinovom poplatku za zloženie na skládku budú platiť?
O skládku sa navyše bude treba „pobiť. ké pravidlá ohľadne „súťaživosti“ sa kvôli tomu prijmú? Alebo hlavným slovenským tromfom pred EÚ ostane – keď po nasypaní si popolu na hlavu, že sme 20 rokov spali – ostane pokorné požiadanie, že so „smeťami“ potrebujeme finančne pomôcť v týchto búrlivých rokoch?
