Piatok 29.03.2024
Dnes má meniny 
Miroslav
°C
16.07.2019 02:45

Pripomenuli sme si 170. výročie popravy Juraja Langsfelda


Pomník Juraja Langsfelda v Kremnici


Dňa 22. júna 2019 sme si pripomenuli 170. výročie popravy poručíka Juraja Langsfelda, rodáka zo Sučian, slovenského národovca, evanjelického učiteľa a hurbanovského dobrovoľníka v Kremnici.


Revolúcia, v rokoch 1848-1849, bola prvou, v ktorej slováci vystúpili v dobrovoľníckom vojsku. V jeseni 1848 vytvorili Slovenskú národnú radu ako politickú reprezentantku slovenského národa a súčasne budovali vojenský dobrovoľnícky zbor. Slovenskí dobrovoľníci sa s pevnou vôľou, nadšením a zápalom zapojili do bojov v „revolučných meruôsmych rokov“, aby vydobyli národu to, čo sa im v minulosti nepodarilo.

Juraj Langsfeld žil v dobe neslobody a silnejúcej maďarizácie. Stal sa prívržencom štúrovského hnutia, so zbraňou v ruke sa neváhal postaviť na ochranu slovenského ľudu a keď ho uhorské vojsko chytilo, dobrovoľne si zvolil radšej smrť, než by zradil ideály, za ktoré bojoval.

 Na pamiatku tejto udalosti, Matica slovenská Miestny odbor Kremnica, Mesto Kremnica a Evanjelický cirkevný zbor Kremnica, každoročne uskutočňujú pietnu spomienku na jeho počesť. Stane sa tak aj tento rok, a to v nedeľu, 23. júna 2019. Veľa rokov uplynulo od hrdinskej smrti Juraja Langsfelda, a za to, že nám zostáva na neho v pamäti spomienka a má nám kto pripomínať pozitívne vzory, im patrí naše nesmierne poďakovanie a vďačnosť.

 Že sa na Langsfeldov hrdinský čin nezabudlo ani po 170 rokoch dosvedčuje vybudovaný pamätník nad jeho hrobom v roku 1922. Na Langsfelda nezabúda ani jeho rodná obec Sučany. Jeho rodný dom je jedna z mála pamiatok, ktorá sa viaže na udalosti revolučných rokov 1848-1849. Od roku 1963 je evidovaný v zozname kultúrnych pamiatok. V súčasnosti sa v tomto dome nachádza stála muzeálna expozícia a obec Sučany sa o Rodný dom Juraja Langsfelda vzorne stará.

Kto bol Juraj Langsfeld?

Juraj Langsfeld sa narodil 16. 10. 1825 v Sučanoch. Jeho rod pochádza z Kremnice a osud zariadil, že svoj mladý život ukončil v Kremnici, kde sníva svoj večný sen. Otec Ján, krajčír a roľník, matka Katarína, rod. Rizmanová sa starla o početnú rodinu. Mal dve sestry a troch bratov. Študoval na lýceu v Kežmarku a na evanjelickom kolégiu v Prešove. Ako pomocný učiteľ pôsobil v Žabokrekoch a v tedajšom Turčianskom sv. Martine.

Keď v roku 1848 vypuklo Slovenské povstanie, stal sa aktívnym prívržencom Štúrovho hnutia, za čo ho uhorské úrady na jeseň 1849 uväznili. V januári 1849 po príchode slovenských dobrovoľníkov do Turca vstúpil do ich zboru a stal sa poručíkom, veliteľom čaty. V bojoch preukázal veliteľské schopnosti, statočnosť a odvahu.

Po rozpustení dobrovoľníckeho zboru, v polovici apríla 1849, s ďalšími jeho príslušníkmi, z Turca a Liptova, prešiel cez Halič na Oravu, kde pokračoval v boji. Dňa 28.4.1849 boli však porazení a museli sa skrývať v horách. V Kraľovianskej doline prepadli 12.5.1849 jednotku uhorskej domobrany, pod vedením H. Görgeia, a tým spomalili jej ústup pred ruskou armádou cára Mikuláša I., nakoľko o jeho pomoc požiadal cisár František Jozef. Nakoniec ustúpili presile a Langsfeld bol nútený opäť sa skrývať. Zradil ho vlastný strýko, Čabiak, barónsky hájnik, keď ho 20. 6. 1849 vyzradil za odmenu tristo zlatých. Uhorský trestný oddiel ho vypátral a zajal. Spolu so sučianskym richtárom Gallom, notárom Chorvátom, prísažným Brveníkom a ďalšími aktívnymi účastníkmi slovenského národného pohybu ich odvliekli do Kremnice. Pred vojenským súdom v Kremnici, dňa 22.6.1849, ktorému predsedal H. Görgei, potvrdil svoju vernosť slovenskému národu, ideálom sociálnej spravodlivosti a slobody, za ktoré bojoval. Rezolútne odmietol milosť ponúknutú za zrieknutie sa spolupatričnosti k slovenskému národnému životu. Traduje sa, že pred súdom povedal: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma súdiť aj Slováci, a u tých by som nechcel prepadnúť.“ Odsúdili ho na trest smrti obesením a popravili pred zrakmi vlastných spolubojovníkov a obyvateľov Kremnice, ešte toho istého dňa – tri hodiny predtým, ako toto mesto dobyli ruskí kozáci.

Po porážke revolúcie 28. 10. 1849 bol Ján Langsfeld symbolicky, slávnostne pochovaný slovenskými dobrovoľníkmi na čele s J. Franciscim a Š. Daxnerom.

Zdroj: Biografický lexikón Slovenska V. Martin, Slovenská národná knižnica, 2013, s.628

Autor: Ľubomír Žila


komentáre
SHOW ALL
podobné
22.03.2017
Kremnica má nové logo
Mesto Kremnica a jeho organizácie majú nové logo a vizuálny štýl. Víťazný návrh, ktorého autorom je pôvodom Kremničan a dnes grafik žijúci na voľnej nohe v Brne Juraj Chmura, vybrala sedemčlenná komisia spomedzi 32 prihlásených dizajnov.
viac
07.06.2018
V Trenčianskych kasárňach si aj po storočí pripomínajú udalosti Kragujevackej vz
V piatok 8. júna 2018 uplynie presne sto rokov od popravenia 44 vojakov náhradného 71. Trenčianskeho pluku v srbskom meste Kragujevac. Do Trenčianskych kasární si prišlo, deň pred týmto výročím, obete krvavo potlačenej vzbury uctiť viacero významných hostí, seniori i študenti.
viac
14.01.2020
V žilinskom Lesoparku Chrasť si pripomenú bojovníkov proti fašizmu
Na pietnej spomienke pri Pamätníku v Lesoparku Chrasť v Žiline si v stredu 15. januára pripomenú Žilinčania 75. výročie hromadného usmrtenia bojovníkov proti fašizmu, ktorých zavraždili 8. januára 1945.
viac
20.10.2023
Na Vrbickom cintoríne v L. Mikuláši revitalizovali plochy s pamätníkmi rodákov
Na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši revitalizovali plochy s celkovou rozlohou sto štvorcových metrov, na ktorých sú umiestnené pamätníky rodákov. TASR o tom vo štvrtok informovala hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.02 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.13 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.85 %