Streda 20.09.2017
Dnes má meniny 
Ľuboslav, Ľuboslava
11.6°C Bratislava
23.08.2017 01:26

Prihraničné regióny treba výraznejšie podporovať


Ilustračná snímka zdroj: comitatustornensis


Samosprávy pri hraniciach sú na tom rovnako. Či už smerom k Česku, Poľsku, Maďarsku, alebo aj opačne, prihraničné samosprávy majú stále bližšie k sebe než k hlavnému mestu. Bolo by chybou vnímať ich len ako priestor na lacné nákupy.


Treba sa sústrediť na možnosti ich ekonomického rozvoja, čo predstavuje užitočnú agendu Vyšehradskej štvorky.

Začiatok sme zvládli

Prihraničné regióny si po roku 1990 a neskôr, po vstupe do Európskej únie vrátane Schengenského priestoru rozširujú aktivity smerom k samosprávam susedných štátov. Hlavne však na neformálnej báze a ich obyvatelia prostredníctvom nákupnej turistiky.

Je to vidieť cez dovolenkové obdobie na značkách vozidiel, ale aj počas zimných lyžovačiek, prípadne pred Dušičkami, keď na Slovensku kupujeme prihraničné produkty, prípadne kvôli nim vycestujeme za hranice.

Ukazuje sa, že geografická poloha i jazyková blízkosť sú výhodou na bezprostredné návštevy susedných štátov. Dokonca, prihraničné regióny majú praktické skúsenosti či už v spolupráci na báze kultúrnych podujatí, alebo aj drobných investičných aktivít a tzv. zrkadlových projektov. Veľmi veľa našich samospráv má partnerstvá s prihraničným susedmi, čo je slušný základ na ďalšiu spoluprácu. Na to všetko treba nadviazať práve teraz. V čase, keď spoločný európsky trh a voľný pohyb kapitálu i ľudí umožňuje formovanie cezhraničnej ekonomiky a Schengen je zárukou komfortného pohybu ľudí aj tovarov.

Municipálne zahraničné partnerstvá

Združenie miest a obcí Slovenska pred 5 rokmi uskutočnilo prieskum, ktorý na vzorke 1377 samospráv mapoval zahraničné partnerstvá. Napriek tomu, že výsledok nehovorí o celkovom počte zmlúv o spolupráci a publikácia spracovaná k prieskumu sa venuje vybraným príkladom dobrej praxe, je zrejmé, že samosprávy susedných štátov nám nie sú cudzie.

 Prieskum zvýraznil fakt, že zahraničná spolupráca je najrozšírenejšia v rámci zoskupenia V4 a nezanedbateľná intenzita spolupráce pretrváva aj s ďalšími priamo susediacimi štátmi. Niet pochýb, že prieskum na vzorke celej samosprávy by ešte viac zvýraznil rozmer cezhraničnej spolupráce.

Za pozornosť stojí aj konštatovanie autorov brožúry Medzinárodné partnerstvá miest a obcí, ktorí uvádzajú, že „najviac partnerských väzieb vzniklo po roku 2004, v období vstupu Slovenska do Európskej únie, keď sa otvorili hranice a nastal voľný pohyb osôb i služieb a zvýšili sa možnosti na vycestovanie do zahraničia. V období rokov 1993 – 2003 vzniklo 37 % indikovaných partnerstiev najmä so susednými krajinami“.

Samozrejme, intenzita a formy spolupráce, rovnako ako aj počet obyvateľov zainteresovaných do takýchto aktivít je rôzny. Cieľom však nemôže byť ich hodnotenie, ale využitie evidentného potenciálu vo vzťahu k rozvoju cezhraničnej ekonomiky. Municipálne zahraničné partnerstvá sú k tomu prvým krokom.  

Máme strategické postavenie 

Slovensko je rozčlenené na 79 okresov, v ktorých žije takmer 5,3 milióna obyvateľov. Zo všetkých okresov je 36 prihraničných. Susedia s inými štátmi a žije v nich 2,4 milióna obyvateľov. Zvyšné okresy radíme medzi vnútroštátne, ale podstata je v tom, že niečo menej ako polovicu Slovenska tvoria prihraničné okresy. Ich mestá, obce a hlavne obyvatelia majú pomerne blízko k susedným štátom.

Ukazuje sa, že sme srdcom vyšehradskej formácie, keďže bezprostredne susedíme s ďalšími tromi štátmi. Okrem toho časť Slovákov žije, býva a pracuje v Rakúsku a väzby sme si vytvorili aj na Ukrajine, momentálne síce zmietanej politickou nestabilitou, veľkými hospodárskymi problémami a hlbokými sociálnymi nerovnosťami. Avšak perspektívny 45-miliónový trh, kde vývoj mimoriadne pozorne sledujú špičky svetovej politiky a hlavne nadnárodní investori, je ďalším rozmerom kooperácie, ktorý by sme nemali podceniť, ale periférne sledovať, kým dokážeme vykročiť na cestu ekonomickej spolupráce na cezhraničnom území.

Je zrejmé, že geografická poloha i jazyková blízkosť nie sú prekážkou na bezprostredné návštevy samospráv v susedných štátoch. Dokonca, prihraničné regióny majú praktické skúsenosti či už v spolupráci na báze kultúrnych podujatí, alebo aj drobných investičných aktivít a tzv. zrkadlových projektov. Na toto všetko treba nadviazať práve teraz. V čase, keď spoločný európsky trh a voľný pohyb kapitálu i ľudí umožňuje formovanie cezhraničného trhu a Schengen je zárukou komfortného pohybu.     

Formácia V4 s kvalitným obsahom

Vo Vyšehradskej štvorke nájdeme mnohé politicky protichodné skutočnosti. Iba Slovensko má euro, kým ostatné tri štáty tejto formácie si ponechali národné meny. Na druhej strane majú všetky štyri štáty trh v objeme 63 miliónov obyvateľov. Spoločne sme väčší ako Taliansko a trochu menší ako Francúzsko. Dokonca všetky štyri krajiny majú v Nemecku najväčšieho obchodného partnera. Pri voľbe predsedu Európskej rady podporili tri krajiny nomináciu poľského expremiéra Donalda Tuska, no domáce Poľsko bolo radikálne proti. Nájdeme aj ďalšie rozdiely, čo je ten najmenší problém. Trochu ťažšie by bolo hľadanie spoločných politických postojov. Ak pripomenieme koordináciu vo vzťahu ku kvalite potravín, dlho budeme musieť premýšľať, v čom ďalšom sme našli zhodu ako jedna formácia presadzujúca národné priority v rámci Európskej únie.

Vyšehradská štvorka funguje podľa potrieb jej najvyšších predstaviteľov. Je to tak historicky a treba to rešpektovať. Pravdou je, že táto formácia, ak si odmyslíme formálne zoskupenie, môže rozvíjať ucelenú municipálnu agendu. S prihliadnutím na prihraničný potenciál a regionálnu ekonomiku, čo nie je na zahodenie. Skôr naopak. Spoločný postup je v tomto prípade priam žiaduci.

Trh nemá hranice, ale potenciál 

Či už budeme uvažovať o zavedení podporných mechanizmov na úrovni spolupráce prihraničných regiónov, alebo pôjdeme ďalej, napríklad na úroveň rakúskeho prihraničia, alebo dokonca zaujmeme vyčkávaciu taktiku smerom k Ukrajine, ktorá je, mimochodom, perspektívny 45-miliónový trh, pravdou je, že naše územie je pripravené a privítalo by systémovú podporu.

Kooperácia sa ponúka už teraz, a to s praktickými skúsenosťami niektorých samospráv, ktoré zistili, že v Poľsku je prístup k eurofondom komfortnejší a že v Maďarsku majú lepšie nastavené verejné obstarávania. Treba si uvedomiť, že cezhraničná spolupráca dokáže priniesť ekonomický rozvoj aj spoločenský prínos, v ktorom by práve Slovensko využilo svoje strategické postavenie na koordinované rozvojové aktivity. Napríklad v agende komplexných SMART riešení, v oblasti cestovného ruchu i poľnohospodárskej kooperácie, regionálnej (cezhraničnej) produkcie a podobne. V podstate v tom, čo sa zdôrazňovalo ako výhody pred vstupom do EÚ, len doposiaľ sme nezaznamenali výraznejší posun, ako aj v tom, čo sú nové trendy, pri ktorých sú len dve možnosti. Buď pozitívne zareagujeme, alebo budeme stagnovať. Na škodu prihraničia a jeho obyvateľov.

V súvislosti s možnosťami cezhraničného rozvoja stoja za pozornosť nielen spoločné eurofondy, ale aj alternatívne financovanie založené na rizikách eurofondových korekcií, ale napríklad úverovými možnosťami európskych bánk, koordinovanými medzivládnymi podpornými programami či PPP projektmi. Možností financovania rozvoja nie je málo. Tomu by však malo predchádzať odstránenie doterajších prekážok, napríklad v tom, že cezhraničná spolupráca je agendou viacerých ministerstiev vo viacerých budovách, čo znásobuje nedocenenie tejto témy. V každom prípade každá prekážka sa dá odstrániť, ak bude cezhraničná spolupráca v ekonomickej oblasti skutočnou prioritou. Prihraničný trh už nemá hranice, ale potenciál, na čo sa treba prioritne sústrediť.

Municipálna V4

Slovensko by mohlo vďaka svojmu postaveniu, doterajším skúsenostiam a prichádzajúcej ponuke nových trendov zohrať významnú úlohu pri formovaní municipálnej V4. Nie však na báze politiky, ale na základoch ekonomického potenciálu a túžby prihraničných regiónov rozvíjať svoje územie. A keďže je táto túžba vo všetkých prihraničných regiónoch rovnaká, malo by nás to naplniť presvedčením, že takéto úsilie môže byť sprevádzané budúcimi úspechmi.

Na druhej strane by táto spoločná agenda, formovaná ako priorita členských štátov vyšehradského zoskupenia, dokázala formulovať východiska na kooperáciu i vzájomnú podporu prihraničných regiónov, ktoré by vďaka tomu mohli premeniť zdanlivú nevýhodu samospráv vzdialených od hlavného mesta na evidentný benefit.

Čítajte v Obecných novinách č. 33-34/2017.

Autor: Michal KALIŇÁK, politológ


komentáre
SHOW ALL
podobné
02.05.2016
Na konferencii PLACE! 2016 sa bude hovoriť o meste a jeho rozvoji
Na vplyv kreativity a kreatívneho priemyslu na imidž mesta sa zameria konferencia PLACE! 2016 v Košiciach, ktorá sa uskutoční 5. mája v Kunsthalle a 6. mája v Kasárňach/Kulturparku.
viac
16.12.2016
Karpatská nadácia rozdelila organizáciám v regióne 24 000 eur
Karpatská nadácia (KN) v Košiciach vyhodnotila štvrtý ročník grantového programu spoločnosti T-Systems Slovakia 'T for all, all for T'. V rámci neho sumou 24 000 eur podporí desať projektov z košického a prešovského regiónu.
viac
03.01.2017
ŽSK podporí kultúru a šport takmer 249 000 eurami
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) spustil na začiatku tohto kalendárneho roka nový systém poskytovania dotácií. Záujemcovia sa môžu o financie uchádzať v dvoch programoch, prostredníctvom ktorých ŽSK prerozdelí takmer 249 000 eur.
viac
13.07.2017
Zachovanie dedičstva Goralov podporí spoločný mikroprojekt s Poľskom
Zachovať a zveľadiť kultúrne dedičstvo poľsko-slovenských Goralov je cieľom spoločného mikroprojektu v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
79.05 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.86 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
18.10 %