Legislatívne zmeny, ktoré od 1. januára 2019 zaviedli dotáciu na obedy pre deti v poslednom ročníku materských škôl, bratislavské samosprávy organizačne zvládli.
Upozorňujú však na nárast administratívy, pričom zhoršenie a vznik ďalších problémov očakávajú od septembra, keď budú mať nárok na "obedy zadarmo" aj deti navštevujúce základné školy.
Oslovené mestské časti v stanovisku pre TASR poukazujú na fakt, že chýba jednotný metodický pokyn. "Napríklad v otázke postupu v prípade, že rodičia neodhlásia či nestihnú odhlásiť deti z obedu," upozorňuje Mária Halašková z komunikačného oddelenia mestskej časti Bratislava-Petržalka. "Otázne v tomto prípade je, kto bude znášať náklady na neodhlásený obed," pridáva sa Lucia Marcinátová, hovorkyňa Dúbravky. Na množstvo nezodpovedaných otázok v praxi poukazujú aj v Karlovej Vsi. "Naša mestská časť musí byť žiadateľom dotácie aj pre špeciálne školy, ktorých nie je zriaďovateľom, ale sú na jej území. V dôsledku týchto zmien nám pribudli aj dve materské školy. Enormne sa zvýšila administratívna záťaž, na ktorú sme nedostali žiadne financie," tlmočil stanovisko mestskej časti hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes. "So zavedením opatrenia sme riešili viacero otázok, okrem iného aj to, čo s diétnym stravovaním, réžiou a podobne. Je to rozsiahla agenda a náročná na spracovanie," priznáva Tatiana Tóthová, riaditeľka komunikačného oddelenia mestskej časti Ružinov.
Samosprávy zdôrazňujú, že štátne dotácie nemožno prezentovať ako obedy zadarmo, keďže suma za stravnú jednotku nepokrýva len náklady na suroviny, ale aj režijné náklady. "Poplatok za tieto náklady, ktoré rodičia musia uhrádzať, je momentálne 6,40 eura mesačne," informovala hovorkyňa Dúbravky. V Petržalke na základe platného VZN doplácajú rodičia detí v škôlkach 30 centov na réžiu za stravný deň. "Na nákup potravín pri odpočítaní štátnej dotácie doplácajú v rámci celodennej stravy sedem centov," informovala Halašková. Rovnakú sumu rozdielu za nákup potravín doplácajú aj rodičia vo Vajnoroch. "Za režijné náklady platia štyri a sedem eur mesačne podľa trvalého pobytu," uviedol Igor Kňazovický z Miestneho úradu Bratislava-Lamač. V Ružinove rodičia doplácať nemusia, mestská časť však upozornila na to, že vyšší počet stravníkov znamená vyššie náklady, napríklad pokiaľ ide o personálne zdroje, ale aj vybavenie kuchýň.
Podľa viacerých samospráv samotná suma 1,20 eura neodzrkadľuje ani vývoj cien. "Rodič platí za obed alebo iné jedlo na základe finančných pásiem, ktoré sú platné od 1. 9. 2011. Sú teda staré osem a pol roka a nezohľadňujú nárast nákladov na energie, mzdy či potraviny. Ministerstvo školstva tieto pásma dodnes neprehodnotilo. Na základe čoho niekto vypočítal príspevok 1,20 eura na nákup surovín?" pýtajú sa v Karlovej Vsi.
Samosprávy očakávajú, že septembrové rozšírenie nároku na dotácie prinesie nielen nárast administratívy, ale aj zvýšenie nákladov na zabezpečenie tohto nároku. "Bude to náročnejšie, najmä pokiaľ ide o kapacity a samotnú organizáciu vydávania obedov, ale pracujeme na tom," uviedla zástupkyňa Ružinova s tým, že obedy zadarmo by mali zaťažiť rozpočet mestskej časti sumou 177.000 eur. V Dúbravke očakávajú, že školám sa v súvislosti so zvýšeným náporom stravníkov skomplikuje situácia s časovou organizáciou obedov. V Petržalke musia zainvestovať do dobudovania elektronického systému evidencie dochádzky s prepojením na odoberanie obedov. V Karlovej Vsi sa obávajú aj enormného plytvania s potravinami. "Už dnes rodičia neodhlasujú približne 30 percent obedov. Toto percento sa ešte zvýši, ak rodič bude platiť menej. V zmysle platnej legislatívy nie je možné obedy, ktoré boli uvarené ale neodobraté, poskytnúť napríklad seniorom či ľuďom bez domova. Takto uvarený a neodobratý obed musíme zlikvidovať," uviedli. Podobne to vidia aj vo Vajnoroch. "Náklady na neodobranú stravu ani na jej prípadnú likvidáciu dotácia nepokrýva," pripomenul zástupca mestskej časti Bratislava-Vajnory.
Vedúca školského úradu v bratislavskej mestskej časti Rača Angelika Bezděková pre TASR uviedla, že keďže sa systém stravovania za podpory dotácií rozbieha a počet stravníkov – predškolákov sa výrazne nemení, nemajú zatiaľ negatívne skúsenosti. V základných školách však predpokladajú, že bude situácia komplikovanejšia. "Suma 1,20 eura v žiadnom prípade nie je dostačujúca, ak chceme deťom navariť z kvalitných potravín jedlo (desiatu, obed a olovrant) a nakúpiť kvalitné ovocie a zeleninu. Zo sumy 1,20 eura sa už nedajú vykryť režijné náklady," spresnila. V Rači rodičia detí v poslednom ročníku materskej školy budú doplácať do výšky sumy piateho finančného pásma nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií sumu 0,14 eura na deň plus mesačný poplatok na režijné náklady šesť eur, ako je schválené vo VZN. Bezděková taktiež upozornila na to, že aj pri zvýšení platov zamestnancov školských zariadení je ťažké zohnať na tieto pozície zamestnancov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady.
Novela zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorú v decembri schválil parlament, ustanovila dotáciu v sume 1,20 eura na každé dieťa za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo na výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole alebo na vyučovaní v základnej škole a odobralo stravu. V súvislosti s očakávaným nárastom počtu detí, ktoré sa budú stravovať v školských jedálňach, Ministerstvo financií (MF) SR vyčlení popri dotácii aj prostriedky na technické vybavenie jedální. Malo by ísť o dva milióny eur. A zároveň rezort práce zo svojej kapitoly vyčlení prostriedky na pomoc pre personálne kapacity. Malo by ísť o 1000 ľudí, ktorí budú ako pomocné sily pomáhať v jedálňach. Ministerstvo práce zabezpečí ich plat a dá zriaďovateľom 60 eur na osobu na ďalšie výdavky, ktoré by s tým súviseli.
