Piatok 20.04.2018
Dnes má meniny 
Marcel
15.1°C Bratislava
14.03.2017 07:00

Pri testovaní kontajnerov pod zemou postupujú mestá zatiaľ opatrne


Ilustračná snímka: Cena za vybudovanie podzemného kontajneroviska v Košiciach sa pohybuje okolo 25-tisíc eur.


Po Liptovskom Mikuláši, Nitre, Trenčíne, Trnave či ďalších mestách to skúšajú s testovaním polopodzemných kontajnerov komunálneho odpadu aj v Košiciach a Piešťanoch.


„Je to jedna z možností, ako môže samospráva pre svojich občanov zabezpečiť triedený zber komunálnych odpadov,“ informoval Obecné noviny o pohľade envirorezortu hovorca MŽP SR Tomáš Ferenčák. „Ide však o finančne nákladný krok a nie je zaručené, že akoby mávnutím čarovného prútika sa ľudia po nábehu na takýto zber odpadov zmenia a budú viac triediť.“

Pripomeňme, že dominantným zámerom envirorezortu je dosiahnuť 50-percentnú recykláciu komunálneho odpadu do roku 2020 oproti súčasnej 20-percentnej (podľa Eurostatu 14,9-percentnej v roku 2015) a radikálne znížiť súčasné 69-percentné skládkovanie odpadov. V tomto smere si envirorezort veľa sľubuje od praktických výsledkov nového zákona o odpadoch, teda aj od výsledkov triedenia komunálneho odpadu obyvateľstvom a od jeho zberu.

Zalistujme si medzi argumentmi za a proti budovaniu podzemných a polopodzemných kontajnerov na Slovensku v tomto období.

 

Česi boli opatrní

Podľa odborníkov zaostávajú Slováci v zbere odpadov približne desať rokov za Čechmi, v niektorých obciach Východného Slovenska aj viac. Čo urobili české obce už pred niekoľkými rokmi, keď sa ocitli približne v našej dnešnej situácii? „Najskôr rozmiestnili zberné nádoby k domovom ľudí,“ hovorí generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková. „Potom ten priestor začali zahusťovať ďalšími kontajnermi. Nebuďte líní, třiďte odpad, nabádali ľudí a vzdelávali ich. Potom, postupne, začali kontajnery posúvať ďalej od domov. Tak sa v českých obciach a mestách ustálila časom prirodzená sieť a vytvorili podmienky, v ktorých zberné spoločnosti mohli odvážať obsah plných, nie poloprázdnych 1100-litrových kontajnerov.“

Až keď mali v ČR túto etapu „odpadovej evolúcie“ za sebou, pustili sa do budovania podzemných a polopodzemných kontajnerov. Opatrný postup ich naučil platiť len za odvoz plných kontajnerov, české obce a českú OZV (majú jedinú) neplatiť za vzduch v poloprázdnych či takmer prázdnych kontajneroch triedeného odpadu.

 

Úskalia pod zemou

Oponenti plošného zavádzania kontajnerov pod zemou upozorňujú, že štandardné objemy polopodzemných a podzemných kontajnerov sa pohybujú v rozpätí od troch do piatich kubických metrov, majú teda troj až päťnásobne väčší objem ako dnes u nás používané 1100-litrové kovové alebo plastové nádoby. Navyše ich nemožno voľne alebo podľa potreby premiestňovať. Keď sa však ukáže, že nie sú využité, treba ich zrušiť, jamy po nich zlikvidovať a vybudovať niekde inde nové!

Takže keď pod zemou kontajnerisko postavíme, ostáva „len“ pravidelne ho plniť. Kto však prinúti občana, aby tak pravidelne postupoval, keď sa mu cesta ku kontajnerisku bude zdať príliš vzdialená od domu? Alebo keď si nájde iný dôvod? Má však za takýchto okolností zmysel investovať do neistého ale finančne náročného budovania? Alebo platiť aj za nákup novej techniky na výsyp a zber z kontajnerov pod zemou?

 

Argumenty za západoeurópsky štandard

Dnes sú podzemné alebo polopodzemné kontajnery v západoeurópskych mestách a obciach štandardom. Okrem estetickosti ich charakterizujú aj funkčné pozitíva voči u nás používaným 1100-litrovým nádobám. Ale Západoeurópania dosiahli pred Slovákmi možno až dvadsaťročný predstih s manipuláciou s komunálnymi odpadmi, s ich zberom, s triedením i s recykláciou. Žijú v tomto smere kdesi inde ako my (alebo aj Česi).

To všetko je dôvodom, prečo sú samosprávy s investovaním do plošného budovania podzemných a polopodzemných kontajnerov zatiaľ opatrné.

 

Dve pilotné kontajneroviská v Košiciach

Napríklad firma Kosit, ktorú košické zastupiteľstvo požiadalo o spoluprácu, sa chystá v mestskej časti Juh vybudovať dve pilotné kontajneroviská. Prvé nad zemou – s moderným dizajnom, solárnym osvetlením, pričom viacero kontajnerov na jednom mieste by bolo oplotených a objekt by sa uzamykal. Z pripraveného projektu je zrejmé, že sa v ňom - okrem boxov na vytriedený bežný komunálny odpad - nájde priestor aj na zber drobného elektroodpadu či textílií.

Druhé kontajnerovisko sa Kosit chystá zasadiť pod zem.

Až monitorovanie a praktické využívanie obidvoch naznačí, čo bude pre Košice v budúcnosti výhodnejšie nielen z estetického, ale aj z ekonomického pohľadu, respektíve z pohľadu zdravého „sedliackeho“ rozumu.

Podľa Kositu sa dnešná cena za vybudovanie podzemného kontajneroviska pohybuje okolo 25-tisíc a uzamykateľného okolo 5-tisíc eur.

 

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
25.11.2016
Nadišiel už na Slovensku čas podzemných kontajnerov?
„Pri praktickom riešení problémov s odpadmi zaostáva Slovensko za Českom o približne 20 rokov,“ konštatuje riaditeľka Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI-PAK Hana Nováková.
viac
13.01.2017
Je investovanie do podzemných kontajnerov správnym rozhodnutím?
V Liptovskom Mikuláši, ale i v Moldave nad Bodvou či v ďalších slovenských mestách inštalovali prvé podzemné kontajnery na zber odpadu z domácností a šéfovia ich radníc sa optimisticky vyjadrujú, že postupným zavedením na celom „svojom“ území prispejú ku zvýšeniu odpadovej kultúry.
viac
09.03.2017
O zálohovaní plastových fliaš a plechoviek envirorezort neuvažuje
Veľká Británia, podobne ako pred ňou aj jednotlivé štáty EÚ, vášnivo diskutuje o zálohovaní plastových fliaš a plechoviek. Ako túto diskusiu vníma Ministerstvo životného prostredia SR?
viac
27.11.2017
Košičania majú prvé podzemné kontajnerovisko
V rámci pilotného projektu modernizácie existujúcich stojísk bolo 27. novembra 2017 odovzdané do užívania prvé podzemné kontajnerovisko na Oštepovej ulici v Mestskej časti Košice-Juh.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
78.12 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.78 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.10 %