Pracovné porady poslancov obecného zastupiteľstva a prístup verejnosti

o Som obyvateľom obce, ktorej obecné zastupiteľstvo má 9 poslancov, nemáme však zriadenú obecnú radu. Chcel by som si dať objasniť záležitosti, týkajúce sa povinného zriaďovania obecnej rady ako aj sprístupňovania zasadnutí obecného zastupiteľstva.

+ V našej obci sa konajú riadne zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sú prístupné verejnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení. Avšak starosta zvoláva okrem toho aj pracovné porady poslancov obecného zastupiteľstva, z ktorých nie sú verejnosti dostupné  žiadne výstupy. Nie sú k dispozícii ani termíny, kedy sa budú konať. Myslím si, že tým dochádza k utajovaniu týchto stretnutí. No stáva sa, že na neverejných poradách sa prerokúvajú veci, ktoré následne poslanci na oficiálnom zasadnutí obecného zastupiteľstva schvaľujú, pričom starosta materiál uvedie tak, že vec bola podrobne prerokovaná na pracovnej porade. Preto poslanci príslušný materiál po krátkom úvode schvália bez podrobnejšieho rozboru.

+ Nie som spokojný s tým, že občania nemajú žiadnu vedomosť o tom, čo a akým spôsobom sa prerokúvalo na pracovnej porade, kto s čím vystúpil. Len sme rovno postavení pred „hotovú vec“. Podľa môjho názoru povinnosť verejného sprístupnenia rokovania obecného zastupiteľstva má generálnu platnosť a týka sa všetkých rokovaní, teda aj pracovných porád starostu s poslancami. Alebo sa mýlim?

- Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ani iný právny predpis nepoznajú pojem „pracovná porada obecného zastupiteľstva“, ani pojem „pracovná porada poslancov obecného zastupiteľstva“. Podľa môjho názoru ide pravdepodobne o viac-menej neformálne stretnutia poslancov obecného zastupiteľstva so starostom obce, na ktorých je, samozrejme, možné rozprávať sa o mnohých veciach. Nie je pritom vylúčené, že sa poslanci rozprávajú a radia so starostom aj o bodoch, ktoré majú byť zaradené do programu rokovania obecného zastupiteľstva.

V prípade porád poslancov so starostom obce ide teda o zákonom neupravený inštitút, ktorý však zákonom nie je ani zakázaný. Osobne zastávam názor, že je pre obec a jej obyvateľov oveľa lepšie, keď sú jej dva volené orgány schopné a ochotné navzájom komunikovať nielen oficiálne, ale aj na neformálnej úrovni ako situácia, ktorá sa v praxi tiež vyskytuje, a to, že sa starosta obce a obecné zastupiteľstvo nedokážu dohodnúť skoro na žiadnej podstatnej veci a následne dochádza k patovým situáciám.

Odpoveď JUDr. Danieli Franzenovej nájdete v Obecných novinách č. 27-28/2016 na str. 21.