Sobota 16.12.2017
Dnes má meniny 
Albína
2.7°C Bratislava
05.10.2017 12:34

Pietnym aktom si SR pripomenie Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie


Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Snímka zdroj: (tasr).


Na spomienkový a pietny akt kladenia vencov k pamätníkom v Svidníku pozýva pri príležitosti 73. výročia Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie okresné mesto na severovýchode Slovenska. Podujatie je pripravené na piatok 6. októbra, na Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie.


Pod názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sa 6. október prvýkrát pripomínal v roku 2016. Do roku 2015 pamätný deň zo 6. októbra niesol názov Deň obetí Dukly, do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády.       

O zaradení dátumu - 6. október - medzi pamätné dni Slovenskej republiky (SR) rozhodli poslanci Národnej rady SR (NR SR) Zákonom číslo 241 z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch a v znení jeho neskorších úprav.       

O zmene názvu pamätného dňa - Deň obetí Dukly - rozhodli poslanci NR SR 24. novembra 2015, keď schválili novelu Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Prezident SR Andrej Kiska novelu podpísal 3. decembra 2015.       

Počas Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie si najmä občania na Slovensku pripomínajú jednu z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. V priestore Duklianskeho priesmyku sa v roku 1944 uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP).       

Príslušníci Prvého československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej domoviny - Československa.       

Východný front počas druhej svetovej vojny sa v októbri 1944 definitívne presunul na územie Slovenska a vojaci najmä Červenej armády (ČA) začali oslobodzovať jednotlivé dediny a mestá od fašistov. Už 30. septembra 1944 prekročili jednotky 67. streleckého zboru generála I. S. Šmyga 38. armády 1. ukrajinského frontu československé hranice severozápadne od Duklianskeho priesmyku. Následne nariadil veliteľ 38. armády generál Kirill Semjonovič Moskalenko vystriedať 241. divíziu, ktorá sa prebojovala pri Krajnej Porúbke k československým hraniciam, Prvým československým armádnym zborom, sformovaným v Sovietskom zväze (ZSSR). Týmto rozkazom umožnil československým vojakom, aby ako prví prenikli pri Duklianskom priesmyku na územie svojej vlasti.       

Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Operácia sa na poli vojenských a historických vied v súčasnosti často vníma ako strategicky nevýhodná. Karpatsko-duklianska operácia však bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády SNP. Jej cieľom bolo spojenie vojsk ČA s povstaleckými oddielmi.       

Pred začiatkom operácie boli sovietske vojská vzdialené asi 40-50 kilometrov od územia Československa. Operáciu uskutočnili vojská 1. a 4. ukrajinského frontu ČA. Samotná operácia sa začala 8. septembra ráno po takmer dvojhodinovej delostreleckej príprave. Jednotky Prvého československého armádneho zboru vstúpili v priestore Dukly na územie domoviny 6. októbra. Zo strategicko-vojenského hľadiska operácia nebola najvhodnejšia pre postup sovietskych vojsk na východnom fronte. Nebola ani v pôvodnom strategickom pláne ČA. Práve pomoc povstaniu si vyžiadala iné riešenie zamerané na oslobodzovacie boje na území súčasného Slovenska.       

V čase, keď vojská Prvého československého armádneho zboru prekročili štátne hranice v priestore Duklianskeho priesmyku, mal zbor 23 151 príslušníkov, z čoho 4601 bolo Slovákov. Operácia sa skončila 28. októbra 1944.       

V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21 000 vojakov, 84 000 ďalších utrpelo rôzne zranenia. Aj jednotky Prvého československého armádneho zboru priniesli vysoké obete: 844 na životoch a 4068 zranených.

Autor: (tasr)


komentáre
SHOW ALL
podobné
13.12.2016
Prešiel som Cestu hrdinov SNP z Dukly na Devín 765 km za 19 dní (II. časť)
Putovanie starostu obce Naháč Vladimíra Kaššu po Ceste hrdinov SNP, ktorá je najdôležitejšou turistickou magistrálou na Slovensku.
viac
17.01.2017
Košičania si pripomenú výročie oslobodenia mesta
Na Námestí osloboditeľov sa vo štvrtok (19. 1. 2017) o 13:30 hod. uskutoční pietny akt kladenia vencov a kytíc k pamätníkom.
viac
10.02.2017
Európsky deň 112
Európske číslo tiesňového volania bolo zavedené v roku 1991 (Rozhodnutím Rady z 29. Júla 1991) so zámerom etablovania jednotného čísla tiesňového volania fungujúceho popri existujúcich národných číslach tiesňového volania vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
viac
09.05.2017
Žilina si uctila padlých vojakov v Budatíne
Piateho mája si položením vencov a kvetov predstavitelia Národnej rady Slovenskej republiky, mesta Žilina a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov uctili pamiatku padlých vojakov, ktorí bojovali za mier v 2. svetovej vojne.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
79.83 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.94 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
17.23 %