Vikartovce sú prvou dedinou v Hornádskej doline, od prameňa Hornádu je vzdialená približne štyri kilometre. Snímka: TASR
Prvou dedinou v Hornádskej doline pod Tatrami je obec Vikartovce neďaleko Popradu. V tomto roku si tam pripomínajú 735. výročie vzniku, a to aj napriek tomu, že prvá písomná zmienka o Vikartovciach sa objavila až o približne 100 rokov neskôr.
„Pravdepodobnosť príchodu prvých obyvateľov bola okolo roku 1283, oficiálne listiny sa však nenašli. V tej prvej nájdenej písomnej zmienke sa však hovorí, že už tu bola vybudovaná obec, dokonca aj farnosť, a mali sme svoju filiálku, obec Kravany," objasnil starosta Vikartoviec Vladimír Šavel.
Osídlenie Hornádskej doliny, a teda aj obce Vikartovce, súvisí s príchodom cisterciátov na Spiš, založením ich kláštora v Spišskom Štiavniku a zároveň aj s osídľovaním Štiavnického opátstva. „Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1383 na odpustovej listine Ladislava z Vlkovej, kninského biskupa, ktorý kostolu vo Vikartovciach i ďalším svätostánkom na Spiši udelil 40-dňové odpustky," uvádza Ján Endrödi v monografii o obci Vikartovce.
Ľudia sa tu v okolí živili najprv baníctvom, ktoré sa v údolí horného toku rieky Hornád rozvíjalo niekoľko storočí. Okrem toho tu boli aj pastieri, ktorí vyklčovali časť tamojších lesov a následne sa živili drevorubačstvom a chovom oviec a dobytka. „To sa nám v podstate udržalo až dodnes, agrárna spoločnosť sa momentálne zameriava na dobytok a ľudí zamestnáva aj ťažba dreva," doplnil Šavel, ktorý je vo funkcii už štvrté volebné obdobie po sebe.
V monografii obce sa ďalej spomína, že krátko po zálohovaní Vikartoviec bola dedina spustošená husitmi a morom, a opustená. Jej opätovné osídľovanie valachmi začalo na začiatku 16. storočia. „To boli takí rebeli, ktorých sa tu východné kniežatstvo chcelo zbaviť a myslím si, že to asi ostalo v povahách našich ľudí dodnes. Ostatné obce sa v minulosti prispôsobovali režimu, tu sme boli poslední, ktorí si napr. založili družstvo a nejaká tá rebélia nás sprevádza stále," konštatoval starosta.
V súčasnosti žije v obci približne 1870 obyvateľov, z toho zhruba 600 tvorí rómska populácia. Podľa starostu sa každoročne počet občanov zvyšuje, súvisí to jednak s voľnými stavebnými pozemkami, kde si domy stavajú zväčša mladí ľudia. „Dosť veľa bývalých Vikartovčanov, ktorí bývali napr. v Poprade, sa taktiež vrátilo späť do dediny, ja som jeden z nich," zdôraznil Šavel. Okolie obce je podľa neho zaujímavé hubárskou oblasťou, ale aj množstvom turistických chodníkov smerom na Kráľovu hoľu či Kozie chrbty s vrcholom Kozí kameň. Kostol sv. Martina, ktorý je dominantou obce, bol dostavaný okolo roku 1780 v klasicistickom štýle.
