Pondelok 23.07.2018
Dnes má meniny 
Oľga
19°C Bratislava
25.11.2016 07:00

Nadišiel už na Slovensku čas podzemných kontajnerov?


Polopodzemné kontajnery by mali byť až ďalší krok...


„Pri praktickom riešení problémov s odpadmi zaostáva Slovensko za Českom o približne 20 rokov,“ konštatuje riaditeľka Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI-PAK Hana Nováková.


„Napríklad, Česi začali s nábehom a zmenou systému už v roku 1991 - aj keď najskôr len formou dobrovoľnej dohody – a už v roku 1993 založili spoločnosť EKO-KOM , ktorá dnes zastupuje komplexnú zodpovednosť výrobcov odpadov za vyprodukovaný odpad. U nás jedenásť OZV začalo plne financovať zber a odvoz triedeného odpadu až od 1. júla.“

Zároveň Hana Nováková doplnila, že rovnaký náskok získali Česi v prijatí moderného zákona o odpadoch a že ďalších približne 20 rokov časového náskoku pred Českom zaznamenávajú západoeurópske krajiny. Podľa nej sa práve tieto fakty podpísali pod všeobecné konštatovanie, že „Slováci sa najskôr musia naučiť triediť“.

Anketa v mieste bydliska

Minister životného prostredia László Sólymos potvrdzuje (opierajúc sa o komplexnú informáciu zo samospráv), že priemerný Slovák dnes separuje len osem percent zo svojho komunálneho odpadu.

Autor tohto článku žije v  tehlovom päťposchodovom dome a pokúsil sa overiť ministrove vyhlásenie. Položil niekoľko otázok desiatim susedom. Deviati odpovedali, že svoj odpad separujú, desiaty, že triedi, keď sa mu chce. Na našom stanovisku stoja štyri kontajnery so zmiešaným odpadom, k tomu jeden na plasty a jeden na papier. Asi sto metrov od vchodu je pri inom stanovisku umiestnená zberná nádoba na zber skla. Z deviatich „separujúcich“ nikto nekompostuje, dvaja zbierajú použitý olej a šiesti priznali, že vždy zájdu o sto metrov ďalej, k spomínanému kontajneru na sklo. Plus dvaja z nich (presnejšie jeden a pol, lebo jeho druhá polovica si nebola postupom istá) poctivo oddeľujú zmiešané časti obalov a tiež triedia elektroprístroje, či batérie. Všetci sa však po bližšom spoločnom zamyslení zhodli, že si nie sú celkom istí, čo vlastne vhadzovať do kontajnerov s plastmi, aby „to bolo možné bez problémov recyklovať“, viac si veria s papierom a sklom...

Esteticky príťažlivé kontajnery

V tejto súvislosti je zaujímavé presadzovanie budovania podzemných (polopodzemných) kontajnerov, hoci pôsobia esteticky a moderne.

Na západe patria k štandardu, na Slovensku v období, keď sa financovanie presunulo výhradne na výrobcov, boli a stále sú tieto typy kontajnerov predmetom vyjednávania medzi samosprávami a OZV. Obce ich samozrejme chcú, podľa možnosti okamžite. Organizácie zodpovednosti výrobcov neodmietajú ich financovanie v budúcnosti, ale dnes o tomto kroku financovania hovoria ako o predčasnom.

„Najskôr sa separovanie odpadu a ochota obyvateľstva triediť musí našim ľuďom dostať do krvi,“ nadväzuje generálna riaditeľka spoločnosti ENVI-PAK. „Tak ako sa človek ráno potrebuje umyť, tak by si mal zautomatizovať, že v určitý čas treba vyniesť vytriedený domáci odpad tam, kde je to aj z ekonomického pohľadu pre spoločnosť výhodné. Naši klienti – výrobcovia – sa, samozrejme, nebránia platiť za triedený odpad v prípade, že svoje peniaze nebudú považovať za zbytočne vyhodené.“

Ako to bolo v Česku a čo urobili "naši susedia" pred niekoľkými rokmi?

„Najskôr rozmiestnili zberné nádoby k domovom ľudí,“ pokračuje H. Nováková. „Potom ten priestor začali zahusťovať ďalšími kontajnermi. "Nebuďte líní, třiďte odpad," nabádali ľudí a vzdelávali ich. Potom, postupne, začali kontajnery posúvať ďalej od domov. V obciach a mestách sa časom ustálila prirodzená optimálna sieť a vytvorili podmienky, v ktorých zberné spoločnosti mohli odvážať obsah plných, nie poloprázdnych 1100 litrových kontajnerov!“

Až nasledujúci krok

H. Nováková zdôrazňuje, že podzemné (polopodzemné) kontajnery vníma ako nasledujúci krok, ktorý v budúcnosti Slovensko čaká. V tejto súvislosti pripomína, že ich výstavba nie je lacná. Za väčší problém však považuje, že štandardné objemy kontajnerov sa pohybujú od troch do piatich kubických metrov, a treba ich pravidelne vyprázdňovať. Podľa riaditeľky OZV je v tomto prípade potrebné položiť si otázky: „Má zmysel zaviesť tento typ kontajnerov, ak ľudia nie sú naučení správne triediť? Najmä ak ich zavedenie vyžaduje investície do novej techniky na výsyp a zber?  Naozaj sa to oplatí?“

 

 

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
15.11.2016
Nové financovanie zberu a odvozu triedeného odpadu sa zabieha
Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý odštartoval 1. júla, napreduje, potrebuje však „utriasť“ a zabehnúť sa.
viac
24.11.2016
Čo bude s obcami a mestami, ktorým OZV vypovedali zmluvy?
Ešte koncom septembra sa dve najväčšie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI-PAK a NATUR-PACK (spolu vyše 92 percent na trhu OZV) rozhodli od januára 2017 vypovedať alebo neobnoviť zmluvy o ďalšej spolupráci s niektorými obcami a mestami.
viac
20.12.2016
Denne posúvame odpadovú gramotnosť, aby Slováci triedili viac
Od septembra zatiaľ preškolených 206 základných a 234 materských škôl – taká je bilancia organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK o ozrejmovaní správneho separovania odpadov v slovenských domácnostiach a všetkého čo s tým súvisí.
viac
14.03.2017
Pri testovaní kontajnerov pod zemou postupujú mestá zatiaľ opatrne
Po Liptovskom Mikuláši, Nitre, Trenčíne, Trnave či ďalších mestách to skúšajú s testovaním polopodzemných kontajnerov komunálneho odpadu aj v Košiciach a Piešťanoch.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
79.53 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.34 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
18.13 %