Štvrtok 28.03.2024
Dnes má meniny 
Soňa
°C
25.11.2018 12:22

Manažment Čertižnianskych lúk má prispieť k obnove biotopov


Ilustračná snímka.


Manažmentové opatrenia realizované na jeseň tohto roka v prírodnej rezervácii Čertižnianske lúky v okrese Medzilaborce majú prispieť k regenerácii biotopov s výskytom iskerníka veľkého. Ten indikuje prítomnosť rašelinných biotopov, tiež podmáčaných a slatinných lúk.


A práve tie sú spolu s iskerníkom veľkým, ktorý sa tu v porovnaní s ďalšími lokalitami vyskytuje ojedinele, predmetom ochrany na rozlohe približne 1,36 hektára. "Naposledy bol iskerník pozorovaný v roku 2004, aj to v nie veľmi hojnom počte," vysvetlila pre TASR Anna Macková zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (CHKO VK) s tým, že išlo o maximálne štyri kvitnúce jedince.       

Práve manažment lokality by mohol dopomôcť k obnove biotopov. Podľa Mackovej tá závisí od toho, v akej výške je spodná voda a či je vo vyhovujúcom stave aj pH pôdy. "Uvidíme, ako sa nám druhy, ktoré tu evidujeme, budú objavovať," poznamenala. V rámci tohtoročného manažmentu, ktorý Správa realizovala v spolupráci s Pozemkovým spoločenstvom vlastníkov lesa v Čertižnom, okrem iného kosili trávne a lúčne spoločenstvá. "Z krovín boli odstraňované hlavne vŕby, v pláne je ešte vyfrézovanie pňov, aby sa tu mohlo kosiť," spomenula.       

V minulosti boli v tejto lokalite viditeľnejšie rašeliniská i prechodné trasoviská spoločenstva ostríc. "Biotopy sú v dosť zanedbanom stave práve z dôvodu, že tu absentoval manažment," poznamenala Macková. Naposledy ho tam pred tým tohtoročným realizovali v roku 2006, a to v podobe kosenia, o šesť rokov neskôr vykonávali pracovníci CHKO VK odstraňovanie krovitých vŕb v menšom rozsahu. "V roku 2005 išlo o rekonštrukciu oplotenia," spomenula. Dodnes sa však z neho nezachovalo takmer nič. Plánujú ho však obnoviť.       

Čertižnianske lúky boli v roku 1979 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu s piatym stupňom ochrany. Neskôr bol znížený na štvrtý práve z dôvodu, aby tu bol možný výkon manažmentových opatrení. Sú zaradené medzi regionálne významné mokrade Slovenska. V lokalite možno vidieť vŕbu päťtyčinkovú, popolavú, ušatú, ale aj jelšu lepkavú.       

"Zo vzácnejších rastlín sa tu nachádza približne deväť druhov rastlín z červeného zoznamu - vstavačovec fuchsov, májový, krúštik močiarny, vachta trojlistá, všivec lesný, ostrica žltá, valeriána celistvolistá a, samozrejme, iskerník veľký," vymenovala Macková s tým, že súhrn viacerých biotických aj abiotických faktorov vytvára podmienky na výskyt jedinečných druhov, ktoré sa v takom zložení inde nenájdu.       

Pozorovali tu tiež 17 druhov machov a 140 druhov cievnatých rastlín. Negatívom je podľa jej ďalších slov orličník obyčajný a zlatobyľ kanadská, ktoré sa na ploche rezervácie začali expanzívne šíriť.     

Autor: (tasr)


komentáre
SHOW ALL
podobné
28.04.2018
Obec sa spolu s Mikulčicami uchádza o zápis do zoznamu pamiatok UNESCO
Obec Kopčany (okr. Skalica) sa v rámci vznikajúceho archeoparku Mikulčice – Kopčany už dlhšie plánuje uchádzať o zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Obce Mikulčice a Kopčany tento krok avizovali už v roku 2006.
viac
19.08.2018
Zrúcanina hradu Korlátka prechádza rekonštrukciou
Hrad Korlátka, ktorý sa nachádza v zalesnenom teréne Malých Karpát v katastri obce Cerová v okrese Senica, dlhé desaťročia chátral. V tom poslednom sa však začalo s jeho postupnou opravou.
viac
18.11.2018
Prázdnu faru premenil farár na útočisko ľudí bez domova
Prázdnu faru v Banskom Studenci v okrese Banská Štiavnica premenil farár Norbet Ďurdík na útočisko pre ľudí bez domova. Dnes je na nej rušno, žije tu osem mužov, ktorí prijali jeho pomocnú ruku.
viac
17.08.2020
Na Slovensku sú tri súkromné prírodné rezervácie
Na Slovensku sú tri súkromné prírodné rezervácie. Sú nimi Vlčia v Prešovskom kraji, Rysia v Trenčianskom a Roháčia v Banskobystrickom kraji. Vlastníkom takéhoto územia je súkromná osoba alebo občianske združenie.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.02 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.13 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.85 %