Streda 17.07.2019
Dnes má meniny 
Bohuslav
°C
06.05.2019 03:05

Košice majú erbovú listinu už 650 rokov, je to európsky unikát


KOŠICE 1489 - Rytierske slávnosti v košickom mestskom parku na počesť výročia udelenia prvej erbovej listiny mestu Košice. Košice. FOTO TASR - Roman Hanc.


Mesto Košice si v týchto dňoch pripomína významné historické jubileum – 650 rokov od udelenia erbovej listiny. Výsadu na používanie erbu poskytol Košičanom uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký 7. mája 1369. Košiciam sa dostalo tejto pocty ako prvému mestu v Európe.


"Tento dodnes zachovaný originál, opatrovaný v mestskom archíve, je vôbec najstaršou známou mestskou erbovou listinou v Európe. Išlo o priekopnícky čin, ktorý zjavne sprevádzala neistota a absencia skúseností v takých prípadoch, čo sa prejavilo v niekoľkých zvláštnostiach. Kráľ poskytol mestu iba štít so znamením, lebo zvyšné súčasti kompletného erbu, teda prilba, klenot a prikrývadlá, sa v tom čase ešte považovali za výsostne rytierske atribúty," priblížil historik Drahoslav Magdoško, ktorý pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (FF UPJŠ). Dodal, že košická listina obsiahla len slovný opis erbu – bez jeho vyobrazenia – a kráľ povolil jeho používanie na menších mestských pečatiach. V hlavnej veľkej pečati malo mesto Košice naďalej, a to až do začiatku 16. storočia, vyobrazenú patrónku mestskej farnosti, svätú Alžbetu.       

Unikátne prvenstvo východoslovenskej metropoly vysvetľuje historik dlhodobou priazňou, ktorú mestu prejavovali uhorskí králi z rodu Anjouovcov. "Prvý z nich – kráľ Karol Róbert, ktorý vládol v rokoch 1301 až 1342, čelil po nástupe na trón odporu viacerých miestnych magnátov, ktorí po vymretí predchádzajúcej kráľovskej dynastie Arpádovcov ovládli väčšinu krajiny. Patrili k nim aj Omodejovci, ktorí sa dostali do konfliktu s Košicami. Mladý panovník podporil mesto, čo vyústilo do známej bitky pri Rozhanovciach v júni 1312, v ktorej kráľovské vojsko zvíťazilo, a to aj s pomocou košických mešťanov," pripomenul Magdoško. Išlo pritom o prvý jasný triumf tohto panovníka, po ktorých nasledovali ďalšie v iných častiach Uhorska, až sa mu napokon podarilo nastoliť ústrednú moc nad celou krajinou.       

Karol Róbert a potom i jeho syn Ľudovít I. Veľký (1342 – 1382) adresovali Košiciam viaceré významné hospodárske a súdne výsady, podľa Magdoška v nich vyzdvihovali pomoc Košičanov v neľahkom počiatočnom období panovania prvého anjouovského kráľa. Počas 14. storočia zažili Košice mimoriadny rozmach a zaradili sa medzi najpoprednejšie uhorské mestá. Po nadobudnutí výsad podporujúcich obchod a autonómiu sa Košičania v roku 1369 obrátili na kráľa s prekvapujúcou a raritnou žiadosťou o udelenie erbu, ktorá sa týkala najmä prestíže mesta. Ľudovít I. Veľký im vyhovel a poskytol komunite košických mešťanov výsadu na používanie erbu, uvádza sa v tlačovej správe, ktorú TASR poskytol Marián Gladiš z FF UPJŠ.       

Historik Drahoslav Magdoško objasnil, že erby vznikli počas 12. storočia v súvislosti s rozvojom rytierstva v západokresťanskom kultúrnom okruhu Európy. V 13. storočí začali využívať heraldické figúry vo svojich pečatiach ďalšie subjekty vrátane miest, ale dlho pretrvávalo presvedčenie, že kompletným erbom môžu disponovať len "bojujúci" urodzení jednotlivci.       

"Každý si pritom mohol zvoliť erb samostatne, ale od prvej polovice 14. storočia sa čoraz viac považovalo za cennejšie, ak erb udelil panovník formou listiny. Takéto armálesy získavali šľachtici. Práve Košice predstavujú prvý poznateľný prípad, keď niektorý európsky monarcha prelomil dovtedajší úzus a listinne potvrdil právo na používanie štítu s erbovým znamením mestu ako právnemu subjektu," zdôraznil Magdoško. Na porovnanie dodal, že pri iných európskych mestách sú erbové listiny známe až od 15. storočia, keď sa postupne stierala spätosť heraldiky predovšetkým s rytierstvom.       

"Sprievodnou košickou pozoruhodnosťou pritom je, že mesto získalo do konca stredoveku až tri ďalšie erbové listiny – v rokoch 1423, 1453 a 1502, už aj s miniatúrami erbu, ktorý bol zakaždým obohatený o ďalšie súčasti, až sa napokon stal kompletným po vzore rytierskych erbov," skonštatoval historik.       

Pri príležitosti výročia udelenia erbu sa v súčasnosti konajú každoročné oslavy Dňa mesta Košice.      

Autor: (tasr)


komentáre
SHOW ALL
podobné
01.08.2017
Verejné osvetlenie v Košiciach bude dočasne spravovať Dopravný podnik
Dopravný podnik mesta Košice, a. s. (DPMK) bude zabezpečovať od 1. augusta 2017 správu a údržbu verejného osvetlenia v Košiciach do skončenia verejnej súťaže na koncesiu na poskytovanie služieb verejného osvetlenia.
viac
14.05.2018
Blížia sa Dni mesta Zvolen: Oslavy 775. výročia s Komajotou, Peter Bič projektom
Na konci mája sa opäť rozozvučia ulice mesta a terasy budú plné ľudí. Na Dňoch mesta vystúpia miestne zoskupenia aj známi umelci.Ťahákmi tohtoročných mestských osláv, ktorých tradícia vznikla v roku 2013, budú kapely Komajota, Peter Bič projekt, Marcela Laiferová či Felix Slováček.
viac
09.12.2018
Košice si už prevzali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019
Pomyselnú štafetu a titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva si Košice prevzali počas týždňa prostredníctvom námestníčky primátora Renáty Lenártovej a riaditeľa organizácie Košice – Turizmus Miloslava Klímu.
viac
30.12.2018
Košice sa pred sto rokmi stali súčasťou Československa
Druhé najväčšie mesto na Slovensku sa pred sto rokmi – v nedeľu 29. decembra 1918 – začlenilo do novovytvorenej Československej republiky (ČSR).
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.18 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.85 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.97 %