Piatok 19.10.2018
Dnes má meniny 
Kristián
14°C Bratislava
19.04.2018 03:11

Komunitné plánovanie sociálnych služieb – povinnosť, či príležitosť ...(2)


Plánovanie sociálnych služieb sa uskutočňuje v takzvanej TRIÁDE. Zahŕňa tri skupiny účastníkov komunitného plánovania.


V Bratislave sa koncom januára uskutočnila konferencia, ktorej usporiadateľom bola SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien. Téma bola pre samosprávu nanajvýš aktuálna: komunitné plánovanie sociálnych služieb. V sérii článkov vám ponúkame názory odborníkov, ako aj príklady dobrej praxe.


Špecifiká komunitného plánovania sociálnych služieb

Vráťme sa k tomu, čo je komunitné plánovanie sociálnych služieb (v skratke KPSS, ale aj Komunitný plán sociálnych služieb).

Komunitné plánovanie sociálnych služieb je metóda, ktorou môžeme na úrovni obce/mesta, zoskupenia obcí alebo na úrovni kraja plánovať sociálne služby tak, aby boli v súlade s národnými prioritami, miestnymi špecifikami a aby zodpovedali potrebám jednotlivých občanov.

Ide o otvorený proces, cieľom ktorého je:

- napĺňať potreby občanov pomocou dostupných a kvalitných foriem sociálnej pomoci,

- zabezpečovať zdroje na jednotlivé druhy sociálnych služieb,

- hľadať optimálne riešenia vo vybavenosti a efektívnosti sociálnych služieb, ktoré najlepšie zodpovedajú miestnym podmienkam a potrebám ľudí.

Cieľom komunitného plánovania je posilňovať súdržnosť a solidaritu obyvateľov obce/mesta ich zapájaním do vytvárania komunitného života. Životaschopná komunita obce môže konať tak, aby sa predišlo sociálnemu vylúčeniu tých najslabších. Integrácia vylúčeného jednotlivca alebo rodiny späť do komunity je oveľa drahšia ako včasná prevencia.

Plánovanie sociálnych služieb sa uskutočňuje v takzvanej TRIÁDE (viď obrázok). Zahŕňa tri skupiny účastníkov komunitného plánovania.

Prijímatelia

Prijímateľmi sú obyvatelia obce/mesta, ktorí sú klientmi, alebo potencionálnymi klientmi sociálnych služieb. Sú to ľudia, ktorí potrebujú pomoc, pretože sa nachádzajú v znevýhodnenej či nepriaznivej sociálnej situácii. Bez pomoci im hrozí pretrhanie všetkých sociálnych väzieb a postupné vylúčenie zo spoločnosti. Ich pohľad a názor je pre plánovanie nevyhnutný, pretože práve oni najlepšie poznajú svoje potreby a vedia, aká pomoc by bola pre nich najvhodnejšia. Bohužiaľ, v pracovných skupinách bývajú najmenej zastúpení.

Poskytovatelia

Sú to subjekty, ktoré sociálne služby alebo súvisiace služby ponúkajú. Môžu to byť zariadenia sociálnych služieb, ktoré zriadila obec alebo kraj – verejní poskytovatelia alebo to môžu byť služby, ktoré zriadila a prevádzkuje nezisková organizácia, občianske združenie alebo sú samostatnou živnosťou - to sú neverejní poskytovatelia.

Zadávatelia

Zadávateľmi sociálnych služieb rozumieme predovšetkým obce a kraje. Zadávatelia sú zodpovední za poskytovanie a zabezpečenie sociálnych služieb pre obyvateľov príslušného územia. Podieľajú sa aj na financovaní systému sociálnych služieb a schvaľujú dôležité kroky procesu plánovania. Paragraf 83 zákona 448/2008 výslovne ukladá obci/mestu vypracovať komunitný plán s poskytovateľmi sociálnych služieb vo svojom územnom obvode, ale aj s prijímateľmi sociálnych služieb vo svojom územnom obvode.

Východisko alebo hlavná myšlienka komunitného plánovania je jednoduchá - „skôr ako o ľuďoch rozhodneš, poraď sa s nimi“.

Je zrejmé, že každá skupina účastníkov má svoje vlastné záujmy, s ktorými vstupuje do procesu komunitného plánovania. Obec chce, aby obyvatelia mali dostupné a kvalitné služby, ale aby to obecný rozpočet stálo čo najmenej. Obyvatelia, odkázaní na službu, chcú takisto dobré služby, navyše prispôsobené individuálnym potrebám a možnostiam svojej rodiny a, samozrejme, za čo najnižšiu cenu. Samostatnú skupinu plánovacej triády prestavujú poskytovatelia sociálnych služieb. Sú vo väčšej výhode ako verejnosť, pretože poznajú sociálne služby zvnútra a majú reálnejšie a triezvejšie očakávania o rozvojových možnostiach služby. Teoreticky môžeme predpokladať, že verejní a neverejní poskytovatelia pôsobiaci v jednom a v tom istom územnom priestore, sa navzájom poznajú a spolupracujú. Skúsenosti z terénu nám hovoria, že to tak nie je. Ani pracovníci úradu, ani pracovníci zariadení verejného poskytovateľa s občianskymi a cirkevnými organizáciami nespolupracujú, ani veľmi nekomunikujú. Neplatí to, samozrejme, na 100 %. Jedným z dôvodov je, že zariadenia, ktoré zriadila obec sú zamerané najmä na služby pre seniorov a neverejní poskytovatelia týchto služieb pre nich predstavujú konkurenciu. Je prirodzené, že občania porovnávajú a vyberajú podľa kvality oboch zariadení (dobrých či zlých skúseností svojich známych). Verejní poskytovatelia sa neobávajú núdze o klientov, pretože občan vyberá službu podľa ceny. Tá je dotovaná z rozpočtu, a preto je takmer vždy nižšia ako u neverejného poskytovateľa. Napriek tomu atmosféra konkurencie a rivality zostáva. Je to dobre, pokiaľ to obe strany posúva k zlepšovaniu služieb. Zostávajú aj nevysvetliteľné rozdiely jedných a druhých v prístupe k verejným zdrojom. To nás až tak neteší a dúfame v zmenu.

Prax po roku 1989, odkedy môžu fyzické a právnické osoby poskytovať sociálne služby, reagovala na nové sociálne riziká (závislosti, chudoba, nezamestnanosť) tým, že vznikali nové, moderné sociálne služby. Významnú väčšinu týchto služieb doteraz poskytujú (len) neverejní poskytovatelia. Štát a neskôr samosprávy si ponechali klasické pobytové zariadenia pre seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím.

Služby zriadené samosprávami sú prevažne rozpočtovými organizáciami, takže téma financovania služieb a trvalej udržateľnosti organizácie nie je pre nich rovnako pálčivá ako u tých druhých.

Aký prínos má komunitné plánovanie pre obec/mesto?

- Zapája všetkých účastníkov systému sociálnych služieb (užívateľov, poskytovateľov aj zadávateľov) do prípravy a uskutočňovania plánu sociálnych služieb a zvyšuje tak podiel občanov na rozhodovacom procese o spôsobe ich zabezpečovania, legitimizuje rozhodovanie riadiacich a zastupiteľských orgánov a zvyšuje mieru zapojenia občanov do diania v obci/meste.

- Podporuje dialóg a spoluprácu medzi obyvateľmi, zvyšuje pocit príslušnosti ku komunite a umožňuje objavovať nové ľudské aj materiálne zdroje.

- Umožňuje obciam združovať existujúce zdroje a zvyšuje efektivitu ich využitia.

- Zvyšuje dostupnosť a kvalitu sociálnych služieb a rozširuje ich ponuku, zabezpečuje, aby sociálne služby zodpovedali zisteným miestnym potrebám a reagovali na lokálne odlišnosti.

- Zvyšuje efektivitu investovaných finančných prostriedkov, pretože ich vynakladá iba na také služby, ktoré sú potrebné.

 Ak niektorá miestna samospráva naozaj chce spolupracovať so svojím občianskym prostredím, vôľa zďaleka nestačí na to, aby spolupráca fungovala. Musia byť splnené aj ďalšie podmienky. Praktické skúsenosti na stránke http://bit.ly/2FSvdSP môžu byť pre vás veľkou pomocou. Uvádzame iba veľmi stručne.

Viac v Obecných novinách č. 15-16/2018

Autor: Helena WOLEKOVÁ, Martina PETIJOVÁ, SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien


komentáre
SHOW ALL
podobné
14.08.2017
V Hlohovci chcú do skvalitnenia sociálnych služieb zapojiť aj občanov
Hlohovská radnica chce zlepšiť kvalitu a dostupnosť sociálnych služieb poskytovaných v meste. Do tohto procesu chce čo najviac zaangažovať aj samotných obyvateľov Hlohovca.
viac
07.11.2017
Občania môžu podporiť projekt Ozeleňme mesto Levice
Mesto Levice postúpilo do ďalšieho verejného hlasovania v rámci grantového programu Komunitné granty 2017 s podnázvom 80 000 eur pre komunity, kde to žije Nadácie VÚB.
viac
06.03.2018
Príručka k výpočtu príspevku na prevádzku pre poskytovateľov sociálnych služieb
Nezávislá platforma SocioFórum, o. z., a nadácia SOCIA pripravili praktickú príručku k výpočtu finančného príspevku na prevádzku pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorá pomôže najmä neverejným poskytovateľom, ale aj samosprávam a jej zariadeniam.
viac
05.04.2018
Komunitné plánovanie – povinnosť, či príležitosť pre samosprávu?
V Bratislave sa koncom januára uskutočnila konferencia, ktorej usporiadateľom bola SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien. Téma bola pre samosprávu nanajvýš aktuálna: komunitné plánovanie sociálnych služieb. V sérii troch článkov vám ponúkneme názory odborníkov, ako aj príklady dobrej praxe.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
79.08 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.68 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
18.25 %