Počet mestských častí hlavného mesta, ktoré sú členmi Únie miest Slovenska (ÚMS), by mohol narásť. Vstup do združenia, ktorého riadnymi členmi s hlasovacím právom môžu byť okrem miest aj mestské častí Bratislavy a Košíc, naznačila starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.
Na utorňajšom (25. 6.) rokovaní miestneho zastupiteľstva mestskej časti predniesla pred poslancami podnet, či by mestská časť nemala v rozpočte na rok 2020 alokovať čiastku na členský príspevok do ÚMS. Karlova Ves by sa tak pridala k bratislavskému Ružinovu a Starému Mestu, ktoré už členmi ÚMS sú.
Starostka Karlovej Vsi otvorila tému v súvislosti s aktuálnou situáciou, ktorá sa týka zastupovania záujmov miest a mestských častí. "Sme svedkami aktivácie ÚMS a záujmu únie lepšie a efektívnejšie zastupovať záujmy miest i mestských častí, ako sme toho boli svedkami doteraz v rámci platformy Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)," upozornila Čahojová.
Téma zastupovania mestských sídel a akcentovania ich záujmov pri rokovaní so štátnymi orgánmi pri prijímané legislatívnych opatrení s dosahom na ekonomickú stabilitu samospráv rezonuje v posledných mesiacoch v súvislosti s odchodom krajských miest zo ZMOS-u a avizovanou zvýšenou aktivitou Únie miest Slovenska (ÚMS) pod novým vedením.
V piatok (21. 6.) novozvolený šéf ÚMS, primátor Trenčína Richard Rybníček deklaroval, že hlavnou úlohou únie v najbližšej budúcnosti bude čo najskôr pripraviť základný dokument k reforme verejnej správy. Podľa jeho slov chce ÚMS oboznámiť politické elity s reálnym fungovaním miest a ich potrebami a nastaviť systém do budúcnosti. "Teraz sme totiž často štatisti, sme svedkami toho, že sa v parlamente prijímajú zákony, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do života miest, no so samosprávami sa nekonzultujú," narážal Rybníček na rozširovanie povinností samospráv bez toho, aby im na ich plnenie boli zvýšené i financie. Najväčšiu záťaž pociťujú práve mestá, resp. mestské časti, ktorých počet obyvateľov v nejednom prípade presahuje početnosť okresných miest.
