Polopodzemné kontajnery sú kapacitne väčšie, ale s nimi sa zväčšuje aj donášková vzdialenosť pre občana.
V Liptovskom Mikuláši, ale i v Moldave nad Bodvou či v ďalších slovenských mestách inštalovali prvé podzemné kontajnery na zber odpadu z domácností a šéfovia ich radníc sa optimisticky vyjadrujú, že postupným zavedením na celom „svojom“ území prispejú ku zvýšeniu odpadovej kultúry.
V princípe ide o to, že kvôli polopodzemnému alebo podzemnému kontajneru sa najskôr v obývanej oblasti vyhĺbi jama (pravdepodobne do asfaltu), ktorá sa vybetónuje, osadí novými a niekoľkonásobne väčšími zbernými nádobami ako sú žlté, modré, zelené či plechové tisícstolitrovky, investuje sa do kúpy úplne inej mašiny, lebo manipulácia s kontajnerom je iná ako dnes využívajú zberné vozidlá na odvoz a príslušná OZV bude zber a odvoz triedeného odpadu platiť za „svojich“ výrobcov v zazmluvnenom meste počas najbližších rokov. Laik sa však pýta: Nejde – obrazne povedané – o kúpu iba „frajerského“ Porsche, ktorého služba a rentabilita sú diskutabilné? Ako sa „Porsche“ ekonomicky zhodnotí pri špeciálnej obsluhe zopár kontajnerov, ktorých bezchybné a možno i pravidelné napĺňanie ešte roky ostane v slovenských pomeroch diskutabilné?
Podľa výrobcov zbytočne vyhodené peniaze
V tejto súvislosti pripomeňme, že v druhom polroku 2016 platili obciam za zber a odvoz triedených odpadov ich výrobcovia, zastúpení OZV-čkami, ale aj občania prispievali samosprávam na zber a odvoz zvyšného komunálneho odpadu. Eurá od obyvateľov však obce „ušetrili“. V Liptovskom Mikuláši, ako samospráva uvádza, išlo o približne 490-tisíc eur! Vo väčších mestách ešte o vyššie čiastky. „Normálne“ by takéto peniaze mali obce obyvateľom vrátiť alebo im znížiť platby, keďže neboli využité na pôvodný účel. Možno ich však niektoré mestá vložili do výstavby podzemných (polopodzemných) kontajnerov, ktoré sú v modernom svete „in“. A podľa mediálnych ohlasov sa zdajú byť „in“ aj na Slovensku 2017. Aj preto generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková už pred niekoľkými mesiacmi upozorňovala, že výrobcovia, ktorých ENVI - PAK ako najväčšia z jedenástich OZV zastupuje, sa síce nebránia platiť za triedený odpad a rovnako sa nebránia polopodzemným alebo podzemným kontajnerom, ale pokiaľ ľudia nevedia správne triediť, považuje peniaze výrobcov za zbytočne vyhodené. Do kontajnera sa nesmie dostať iný odpad ako má, napríklad komunálny, nebezpečný, či iný odpadový druh, inak sa triedenie míňa účinku a takto znečistený ho neuhradí ani žiadna OZV.
Opatrní Rakúšania a Švajčiari
Podľa Hany Novákovej treba prechod na podzemné alebo polopodzemné kontajnery vnímať ako logický až po zvládnutí triedenia na Slovensku. „Tak ako sa človek ráno potrebuje umyť, mal by si postupne zautomatizovať, že v určitý čas treba vyniesť vytriedený domáci odpad tam, kde je to z ekonomického pohľadu pre spoločnosť výhodné“, konštatovala. Rýchle plošné zavedenie podzemných alebo polopodzemných kontajnerov do miest si vyžaduje nielen investovať do novej techniky na výsyp a zber, ale najmä spoľahlivo zmapovať ich naplnenosť a celkovo či pôjde o vyvážené ekonomické rozhodnutie. Teda také, ktoré nebude treba meniť, stanovište kontajnerov kvôli nevyťaženiu búrať a znova budovať na inom mieste. Treba zdôrazniť, že takéto kontajnery nestoja na každej ulici a je treba za nimi dochádzať ďalej ako za obyčajnými farebnými nádobami. Sú na to Slováci pripravení? Česi dlhé roky, s možno dvadsaťročným predstihom pred Slovákmi, postupným približovaním a neskorším vzďaľovaním starých tisícstolitrových kontajnerov od obyvateľov pomerne presne zmapovali svoje skutočné potreby so zberom a odvozom odpadov - rovnako ako pred nimi Rakúšania či Švajčiari – a až potom začali budovať siete podzemných a polopodzemných kontajnerov.
Už najbližšie mesiace (možno roky) v Liptovskom Mikuláši, v Moldave nad Bodvou ale aj v ďalších slovenských mestách naznačia, či išlo o zodpovedné rozhodnutia volených zástupcov ľudu, alebo len o politické „body“ a ekonomickú nezodpovednosť.
